Na prvé počutie to znie absurdne, ale po pondelkovom rokovaní finančnej komisie až tak nie. Vedenie mesta prišlo s návrhom na založenie spoločnosti verejno-súkromného partnerstva  mesta Banská Bystrica so spoločnosťou Krematórium Nitra s.r.o. 

Ekonomický námestník prednostu Branislav Slaný predkladal členom finančnej komisie návrh na založenie spoločnej firmy so súkromnou eseročkou, ktorá spravuje krematórium v Nitre. Pomer vkladov by bol 60 % Krematórium Nitra s.r.o. (vo finančnom vyjadrení 450.000 eur z vlastných zdrojov alebo úveru) a 40% mesto Banská Bystrica (budova krematória v Kremničke s hodnotou 300.000 eur). Celková nevyhnutná investícia do krematória však podľa predchádzajúcich prepočtov presahuje milión eur…

Výhodou navrhovanej transakcie by malo byť to, že nová spoločnosť zakúpi aspoň jednu novú pec, pretože existujúce dve v banskobystrickom krematóriu sú v dezolátnom stave a mesto dlhodobo nemá vo vlastnom rozpočte financie na ich výmenu. Naša samospráva s nejakými vlastnými investičnými zdrojmi v budúcom roku ani nepočíta, lebo vzhľadom na existujúce ekonomické podmienky v meste i štáte bude problém zostaviť čo i len nejaký vyrovnaný rozpočet, nehovoriac o plnení memoranda ZMOS s vládou SR o šetrení samospráv 5% na mzdách a 10% na tovaroch so službami.

Čudné na prejednávaní tohto návrhu bolo, že na rokovanie finančnej komisie nikto nepozval nielen súčasného správcu krematória (ZAaRES). Vedúci prevádzky krematória a cintorínov Pavol Bielik sa nakoniec dostavil , avšak iba vďaka tomu, že sa to dozvedel od kolegov poslancov z komisie. Navyše prišli aj niektoré médiá, takže diskusia o tomto bode bola napokon celkom živá, vonkoncom však nie v prospech navrhovaného riešenia.

Podľa ekonomického námestnícka v súčasnosti vyzerá správa tak, že všetko, čo krematórium zarobí, ide na údržbu 15 mestských cintorínov (plus jeden má mesto v nájme od cirkvi). Jedná sa o celkový objem financií vo výške viac ako 150.000 eur ročne. Na potrebné investície do nového technologického vybavenia krematória nezostáva nič, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné.

„Keď sa v Banskej Bystrici povie krematórium, všetko ožije. Tu nejde o jeho speňaženie, ale o hľadanie investícií do technického vybavenia krematória bez nárokov na rozpočet formou založenia obchodnej spoločnosti s partnerom, ktorý prinesie financie. O projektoch súkromno-verejného partnerstva hovoril aj pán primátor,“ uviedol Slaný.

Poslanci namietali, že ak má dať súkromná firma do novej spoločnosti s mestom iba peniaze bez know-how, ktoré dokáže z úveru zohnať aj mesto, je to málo. Navyše mesto chce vložiť do spoločnosti len budovu, ale čo s ostatnou súvisiacou infraštruktúrou a priľahlými nehnuteľnosťami, ktoré ku krematóriu patria?  Niektorým poslancom sa nepozdávalo ani  to, že nitrianska firma sa chce starať len o krematórium, do ktorého by sa zvážali mŕtvoly aj z iných miest,  ale pre Banskobystričanov sú dôležité i obrady s cintorínskymi službami.

Problém zabezpečenia nevyhnutných investícií do krematória v Kremničke mesto rieši od roku 2007. Dokonca v rozpočte už boli v minulosti viackrát vyčlenené peniaze na zakúpenie nových pecí či potrebné stavebné úpravy, ale nikdy sa to v praxi nerealizovalo. Svojho času už bola vypísaná aj verejná obchodná súťaž na prevádzkovateľa krematória, ale bola neúspešná. Situácia dospela do štádia, že ďalšie odkladanie efektívneho riešenia je neúnosné.

Napokon finančná komisia prijala uznesenie, podľa ktorého by mesto malo predložiť alternatívne riešenie v spolupráci so ZAaRES. K návrhom sa bude vyjadrovať ešte komisia pre životné prostredie.  Podľa našich informácií primátor mesta už dostal od správcu krematória a cintorínov všetky potrebné podklady a analýzy, z ktorých by malo byť jasné, čo sa dá a čo nedá urobiť v rámci mesta. ZAaRES pritom hľadá aj možnosti čerpania eurofondov na základe vhodnej výzvy. Otázka znie, prečo potom členovia finančnej komisie nemali v pondelok k dispozícii tento analytický materiál, aby sa mohli rozhodovať maximálne zodpovedne?

Bez ohľadu na to, či sa niekomu pozdáva princíp súkromno-verejného partnerstva alebo vyznáva zabezpečenie kremácie s obradmi a cintorínskych služieb samosprávou pre vlastných občanov na zodpovedajúcej úrovni, nemožno jednostranne preferovať jedinú možnosť, keď ich existuje niekoľko. Zvolený postup predkladania návrhu vedenia mesta na založenie obchodnej spoločnosti so súkromným partnerom z Nitry, ale bez účasti súčasného správcu z Banskej Bystrice na prerokovaní, je prinajmenšom čudný, ak nie netransparentný. Naozaj ide len o to, aby sa mesto vyhlo vlastnej investícii do nových pecí krematória z verejného rozpočtu?

Na jednej strane by sa to dalo pochopiť, keďže vykrytie všetkých nevyhnutných komunálnych služieb z očakávaných príjmov budúcoročného rozpočtu pri 15-percentnom šetrení nákladov bude priam sizyfovská práca. Ibaže poznajúc reálne schopnosti a (ne)profesionalitu súčasného vedenia mesta pri riadení samosprávy sa nevdojak vynára aj otázka, či náhodou nezostalo niečo nedopovedané…

Uvidíme, s čím príde vedenie mesta na budúci mesiac, keď sa už bude hovoriť aj o návrhu mestského rozpočtu na rok 2013. Veď aj krematórium a cintoríny pre mŕtvych patria ku každodennému životu mesta pod Urpínom, o čo sa musí so všetkou vážnosťou vedieť postarať samospráva platená z daní občanov.