Na poslednom septembrovom mestskom zastupiteľstve zaujala poslankyňa Ľudmila Priehodová svojím návrhom, aby sa pripravené všeobecne záväzné nariadenie (VZN) odložilo a doplnilo o jedno slovo, ktoré už bolo v texte zakomponované. Na prekvapenie jej návrh prešiel a investori s majiteľmi pozemkov budú musieť počkať minimálne mesiac pravidlá, ktorí už boli dávnejšie odsúhlasené všetkými odbornými orgánmi samosprávy a štátu.

Hovoríme o VZN k návrhu zmien a doplnkov územného plánu v časti Trosky-Beleveder, ktorého hlavným cieľom je korekcia detailu urbanistického pôdorysu a urbanistickej štruktúry v určenom území. V pôvodnom texte VZN pri regulatívoch umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia bolo doslova uvedené: „Dopravné napojenie riešenej časti funkčnej zóny D: Realizáciou súčasných stavieb a inžinierskych stavieb v území došlo k posunu malej okružnej križovatky oproti pôvodnej koncepcii, preto dochádza k napriameniu pokračovania osi Dolnej ulice v smere k ESC. Pokračovanie pešej zóny v križovaní s okružnou križovatkou je riešené mimoúrovňovo – podchodom, v ktorom je vedený aj koridor pre cyklotrasu.“

Text VZN, ktorý spracoval Útvar hlavného architekta (ÚHA), ďalej odkazoval na konkrétny výkres, kde je podchod pri ESC Europa zakreslený ako verejnoprospešná  stavba. V zozname verejnoprospešných stavieb bol pochod implicitne zahrnutý v pojme „doprava v riešenej časti funkčnej zóny D“.

Poslankyni to však nestačilo a po tradičnej kritike ÚHA navrhla doplniť od zoznamu verejnoprospešných stavieb explicitne slovíčko podchod. Nepomohlo ani vysvetlenie hlavného architekta mesta Ľubomíra Kelemana, že toto všetko obsahuje text predloženého VZN. Na kritickú poznámku  Ing. arch. Priehodovej, že sa jej na internete nedalo preklikať zo zverejneného výkresu na podrobnosti, dostala od Ing. arch. Kelemana odpoveď: „Treba na obrázku len trochu dlhšie podržať myš počítača a celé sa to rozbalí.“

Možno si poviete: „Veď je to banalita, tak načo okolo toho toľko kriku?“  Na prvý pohľad to tak môže vyzerať, keby sme v tom nevideli určité súvislosti.  Stačí sa pozrieť len na prvý polčas tohto volebného obdobia. Poslankyňa Priehodová, ktorá je zároveň riaditeľkou bratislavského Urbionu, chcela byť najskôr predsedníčkou komisie pre územný rozvoj.

Keď sa jej to nepodarilo, akoby stratila záujem o prácu v tejto odbornej komisii, o čom svedčí jej (ne)účasť na zasadnutiach poradného orgánu  MsZ. Z doterajších  17 zasadnutí komisie pre územný rozvoj sa poslankyňa Priehodová zúčastnila iba na šiestich, teda na každom treťom rokovaní. Na komisii nebola ani vtedy, keď sa preberalo spomínané VZN zmien ÚP Hušták-Beleveder.

Na druhej strane je členkou paralelného poradného orgánu primátora mesta. V Rade primátora  pre architektúru a urbanizmus z doterajších šiestich zasadnutí chýbala iba raz. Nie je bez zaujímavosti, že poradcovia primátora sa s prispením pani poslankyne od začiatku snažili „likvidovať“ hlavného architekta mesta a samostatný ÚHA presunúť pod prednostu ako jedno z oddelení mestského úradu. Zabránilo im v tom úplne opačné smerovanie Slovenskej komory architektov a odmietavý postoj opozičnej poslaneckej väčšiny. Známe sú aj snahy poradcov primátora predpisovať investorom, bez vedomia oficiálnej komisie pre územný rozvoj, čo majú v meste robiť (naposledy autobusová stanica). 

Stalo sa už pravidlom, že poslankyňa Priehodová svoje výhrady voči ÚHA netlmočí na odbornej komisii, kam takmer nechodí, ale si to necháva na verejné zasadnutia MsZ, kde jej prítomnosť médií zaručuje publicitu. Aj to je cesta, ako sa zviditeľniť, keď už nie obsahom,  tak aspoň formou. 

Zaujímavé je aj to, že Ing. arch. Priehodová  pracuje v Bratislave ako riaditeľka príspevkovej organizácie Inštitút urbanizmu a územného plánovania (URBION), ktorá patrí do štruktúry Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Táto 6-členná organizácia má dokonca jedno vysunuté pracovisko aj v Banskej Bystrici. Nemal by byť teda problém, aby si pani riaditeľka bez problémov plnila v našom meste aj svoje poslanecké povinnosti, na ktoré sa môže ako šéfka  bez problémov uvoľňovať z práce.

Mimochodom keď mestská poslankyňa a riaditeľka Urbionu, ktorý by sme mohli nazvať aj „ÚHA pre Slovensko“, tak často kritizuje prácu mestského ÚHA, mohla by sa pozrieť aj do vlastných radov. Podľa organizačnej štruktúry tejto nenápadnej organizácie sa má venovať aplikovanému výskumu a rozvoju metodických postupov pre usmerňovanie orgánov územného plánovania, príprave normatívnych a legislatívnych nástrojov, koncepciám územného rozvoja Slovenska či vydávaniu 4 čísel odborného  časopisu Urbanita.

Keby sme porovnali konkrétne výsledky práce banskobystrického ÚHA, ktorý pripravuje urbanistické koncepcie rozvoja mesta a podieľa sa na príprave nového územného plánu mesta, s tým, čo produkuje Urbion za štátne peniaze, možno by sme boli prekvapení. Ale to je skôr otázka na ministerských úradníkov, ktorí by v súčasnej ekonomickej situácii mali hľadať všetky finančné rezervy vo svojich rezortoch, Urbion nevynímajúc.

Tento pohľad do zákulisia mestského zastupiteľstva v oblasti architektúry a urbanizmu sme si dovolili priniesť preto, aby sme sa pokúsili pomenovať jeden problém, o ktorom, ako sa v tomto meste stalo zvykom, ostatné médiá „taktne“ mlčia.