Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí  Miroslav Lajčák, ktorý predsedá Rade vlády pre ľudské práva, predložil do pripomienkového konania návrh na jej doplnenie o výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI). Katolícki biskupi sú proti.

Predsedom výboru má byť minister spravodlivosti Tomáš Borec s tým, že jeho ministerstvo má plniť úlohy sekretariátu. Podľa návrhu je nevyhnutné vytvoriť platformu na riešenie a diskusiu o problematike LGBTI v širšom okruhu, s cieľom  zlepšenia postavenia osôb s odlišnou sexuálnou orientáciou v slovenskej spoločnosti, zvýšenia ochrany ich ľudských práv a zefektívnenia tvorby a realizácie štátnej i zahraničnej politiky v tejto oblasti. Návrh na zriadenie výboru nadväzuje na uznesenie Rady vlády pre ľudské práva z 30. júla, ktoré jej členovia jednomyseľne podporili.

Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) nie je správne vytvárať osobitné výbory na presadzovanie protirodinnej ideologickej agendy. Zriadenie výboru LGBTI je podľa katolíckych biskupov v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa exekutíva zaviazala presadiť dôsledné uplatňovanie základnej zásady Zákona o rodine, keď manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobru.

„Požiadavky LGBTI komunity narúšajú právnu ochranu inštitútov manželstva a rodiny, ktoré požívajú privilégiá vyplývajúce z objektívnych prínosov pre spoločnosť, ako sú plodenie a výchova detí, vytváranie ekonomického, sociálneho, kultúrneho a duchovného zázemia,“ píše v liste ministrovi Lajčákovi predseda KBS Stanislav Zvolenský. Podľa KBS požiadavky príslušníkov tejto komunity presahujú odstránenie diskriminácie, lebo verejne požadujú registrované partnerstvá a adopcie detí pre homosexuálne páry.

Zriadenie sporného výboru podľa Zvolenského nie je potrebné, keďže sa touto agendou zaoberá Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie. „Sú tu mnohé ďalšie skupiny osôb, ktoré z pohľadu diskriminácie môžu byť oveľa viac ohrozené, a predsa nemajú osobitný výbor na ochranu svojich práv, ako napríklad nenarodené deti či viacpočetné rodiny,“ dodáva arcibiskup.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že katolícka cirkev, ktorá chce chrániť rodinu a manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy, celibátom bráni svojim kňazom ženiť sa a mať svoju vlastnú rodinu. Napokon aj medzi kňazmi sú viacerí s homosexuálnou orientáciou, čo však normálni ľudia 21.storočia nepovažujú za problém. Skôr to, že v poslednom čase preniká na verejnosť čoraz viac pedofilných škandálov vysokých cirkevných hodnostárov, ktoré Vatikán rieši takpovediac iba vo vlastnej réžii.

Keď už hovoríme o nezmieriteľnom postoji slovenských katolíckych biskupov k rozšíreniu práv „iných“ komunít, nemožno nespomenúť ich „nekresťanský“ postoj  k nedávno odvolanému trnavskému arcibiskupovi Robertovi Bezákovi. Keď chcel odkryť podivné hospodárenie svojho predchodcu a začal otvorene komunikovať s občianskou verejnosťou, zasiahla tvrdá ruka Vatikánu a poslala ho tam, odkiaľ prišiel – do Radvane. Nikto zo slovenských  katolíckych biskupov, ani predseda KBS Stanislav Zvolenský, sa ho nezastal čo i len slovíčkom! Vatikánu sa neodporuje…

Od 1.augusta pôsobí sympatický Robert Bezák opäť v Banskej Bystrici. Nie však ako administrátor, ale iba ako výpomocný duchovný, teda v ústraní. Nikto zo slovenských  biskupov nepotreboval  veriacim vysvetliť čo len jediný dôvod, prečo, hoci mnohí sa toho dožadovali.

Keď sa slovenskí daňoví poplatníci domáhajú toho, aby aj katolícka cirkev, ktorej činnosť financuje  štát, zverejňovala svoje majetkové a daňové pomery, biskupi ich odkazujú na štátnu zmluvu s Vatikánom. Tá to vraj neumožňuje. Ani keď chce vláda v rámci všeobecného šetrenia presunúť svätenie oficiálneho cirkevného sviatku, pokiaľ padne v danom roku na pracovný deň, na najbližšiu nedeľu. KBS sa opäť odvoláva na Vatikánsku zmluvu.

Dokonca keď auditorka, ktorá na podnet bývalého trnavského arcibiskupa Bezáka vykonala kontrolu hospodárenia arcidiecézy za Jána Sokola a následne podala trestné oznámenie za vážne prešľapy v účtovníctve, nemusí to nič znamenať. Stačí, ak niekto z cirkevných štatutárov vyhlási, že katolíckej cirkvi tým nebolo spôsobená žiadna škoda a všetko bude zažehnané…

Z tohto uhla pohľadu nie je celkom fair, keď predstavitelia  katolíckej cirkvi bránia rozširovaniu práv iných skupín ľudí, ktorých dávajú kdesi na okraj spoločnosti, hoci biblia o tom nehovorí. Na druhej strane keď si katolícka cirkev vydobyla svoje vlastné práva vo svetskej občianskej spoločnosti, jej predstavitelia sú nesmierne citliví už len na to, keď im chce niektorá z „ovečiek“ vidieť do „košiara“. Nie sme si azda všetci rovní pred Bohom i zákonom? Kam sa stráca tolerancia k iným ľuďom, keď neobmedzujú  našu slobodu? Kázať o morálke je fajn, ale najskôr by sme si azda mali pozametať pred vlastným prahom…

Otázka znie, prečo sú naši katolícki biskupi tak prísni voči inak sexuálne orientovaným ľuďom, ale tak benevolentní voči vlastným problémom, ktoré trápia mnohých veriacich omnoho viac, ako je nejaký osobitný výbor pri Rade pre ľudské práva? Akoby si nevšimli, že moderná Európa je čoraz slobodnejšia aj smerom na východ.

Miesto toho, aby si katolícka cirkev na Slovensku udržiavala svoju morálnu autoritu, ktorú mala v časoch neslobody, sa jej vrcholní predstavitelia nesprávajú ako služobníci veriacich, ale skôr ako kniežatá. To povedal už krátko po roku 1989 jeden z katolíckych disidentov, ktorí sa po dlhých rokoch exilu vrátil na Slovensko. Vidiac, ako to v tunajších cirkevných kruhoch vyzerá a kam sa to s katolíckou hierarchiou uberá, vrátil sa na Západ. Asi vedel, prečo…