K problematike umiestnenia pamätnej tabule na historickej Radnici  sa Peter Gogola vyjadril už pred dvoma rokmi 29.septembra 2010 na svojom blogu petergogola.blog.sme.sk. Ide o článok „Lož alebo strata pamäti?“ písaný pre občasník „Bystrický superman“. Keďže súčasný banskobystrický primátor na tento svoj článok odkazuje vo facebookovej diskusii, dovoľujeme si jeho názor uverejniť v plnom znení.

Na Námestí SNP v Banskej Bystrici sa nachádza zrekonštruovaná budova starej Radnice. Na jej priečelí sa skvie tabuľa so zlatou hviezdou, kosákom a kladivom. Na čiernej mramorovej tabuli je text, ktorý pripomína, že za slobodu našej vlasti sa bili vojaci hrdinskej Sovietskej armády a že tabuľu venujú ich pamiatke k 10. výročiu oslobodenia mesta vďační občania Banskej Bystrice.

Kto dával na hodinách dejepisu pozor, musí byť zaskočený.  Občania mesta boli alebo ohlúpnutí, alebo sklerotickí, keď si desať rokov po vojne „nepamätali“, že jednotky prvého sledu oslobodzujúcich vojsk tvorili vojaci  4. rumunskej armády pod vedením generálporučíka Dascalescu.

Ak sa mám povŕtať v histórii, musím pripomenúť, že maršal Malinovskij, ako veliteľ frontu nebral žiadne ohľady na fakt, že rumunské vojská tvorili mladí, neskúsení, zle vycvičení, mizerne vyzbrojení, hladní a zavšivavení  muži, mnohí ešte neplnoletí. Rumuni, pôvodne spojenci fašistického Nemecka, totiž počas vojny uskutočnili protifašistický prevrat a pridali sa na stranu Sovietov. Tí im toto spojenectvo pekne „osolili“.

Hoci Sovieti a Rumuni bojovali bok po boku pri oslobodzovaní Československa, o nejakom partnerstve nemohlo byť ani reči. Sovieti používali rumunský zásobovací systém pre svoje vlastné potreby a väčšina rumunských produktov bola posielaná jednotkám Červenej armády. Rumunský generál Avramescu proti tomu vehementne protestoval. Samozrejme, že  Malinovskij tieto tvrdenia odmietal a tvrdil, že je to „výsledok sabotáže dôstojníkov starého režimu“.

Potom, ako sovietske veliteľstvo povolilo dodať 200 vagónov s potravinami 4. armáde, Avramescu naďalej protestoval. Hlavným dôvodom bolo, že väčšinu vyčerpaných rumunských jednotiek poverovali úlohami presahujúcimi ich možnosti. Generál Avramescu bol za sústavné kritizovanie svojich ruských nadriadených nahradený vo funkcii veliteľa armády generálporučíkom Dascalescom.

Gheorghe Avramescu bol Rusmi zatknutý a zahynul začiatkom marca 1945, údajne pri útoku nemeckých lietadiel. Je pravdepodobné, že bol v skutočnosti popravený NKVD, pretože zvláštnou zhodou náhod auto pri údajnom leteckom prepade zasiahla iba jedna guľka a nik iný okrem rumunského generála v ňom nebol zasiahnutý. Ale to som azda trochu odbočil. Vráťme sa naspäť k pamätnej tabuli.

Je to jasné: oslobodenie Banskej Bystrice od fašistov pripomína tabuľa, ktorá klame. Nikomu z Banskobystričanov to nevadí? Nie je nedôstojné, keď rumunský veľvyslanec kladie vence k pamätníku oslobodenia na Námestí SNP takpovediac „zboku“ (lebo tam je rumunský a slovenský text, ktorý aspoň čiastočne napráva nespravodlivo opomínaný podiel rumunských vojakov na oslobodení…)?

Nuž, asi by bolo správne a čestné dať veci do poriadku. Starú tabuľu aj s hrdou hviezdou zveriť múzeu (historickú hodnotu predsa len má) a ak už chcú občania Banskej Bystrice vyjadriť vďačnosť, tak nech v tom nie je lož ani strata pamäti.