Na poslednom predprázdninovom mestskom zastupiteľstve sa potvrdil trend posledných dvoch rokov, že mesto Banská Bystrica si nedokáže vytvárať zdroje na vlastné investície. Nutne potrebuje investorov, ktorí by tu investovali vlastné financie. Hovorí sa tomu aj mimorozpočtové zdroje mesta.

Ekonomický námestník prednostu MsÚ Branislav Slaný to povedal jasne: „Ak nebudeme mať kapitálové príjmy plynúce z nakladania s mestským majetkom, tak nemôžeme investovať. Za prvý polrok 2012 prišlo z plánovaných 1,2 milióna eur iba 160 tisíc eur.“ Zo schváleného záverečného účtu mesta za minulý rok vyplýva, že do mestskej kasy natieklo iba 19% plánovaných kapitálových príjmov!

Podľa materiálov predkladaných mestskému zastupiteľstvu to v ďalších mesiacoch vonkoncom nevyzerá na to, že by sa situácia mala nejako radikálne zlepšiť. Navyše sa mestu nedarí získavať ani eurofondy. 5 miliónov eur na rekonštrukciu štyroch mestských základných škôl je stále v nedohľadne, rovnako ako 3 milióny eur na komplexný informačný systém mesta. Drobné finančné granty do zlepšenia životného prostredia, na kultúru alebo šport síce potešia, ale zďaleka nenahradia kapitálový deficit. Pre zaujímavosť v rokoch 2007-10 sa mestu podarilo získať takmer 14 miliónov eur z eurofondov pri 5-percentnom spolufinancovaní z vlastných zdrojov.

Jediné, čo mesto drží nad vodou, sú mestské dane a poplatky spolu s podielovými daňami podnikateľov od štátu. To vidno aj vo výsledkoch hospodárenia mesta za prvé štyri mesiace tohto roka, keď zvýšenie dane z nehnuteľností spolu s ostatnými miestnymi daňami a poplatkami Bystričanov plní mestskú pokladňu o takmer 78% viac, ako v roku 2011. Tieto prostriedky však slúžia iba na bežné výdavky mesta zabezpečujúce každodenný chod samosprávy, podľa rozpočtových pravidiel sa nemôžu použiť na kapitálové výdavky-investície. A tak úrad s komunálnymi službami funguje, ale mesto neinvestuje do zveľaďovania svojho majetku.

Preto mnoho mestských budov či verejných priestorov chátra. Bystričania a návštevníci mesta okolo nich chodia a nie sú tým nadšení. Kde sú tie časy, keď mesto z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom svojich mestských spoločností dokázalo postaviť mosty, revitalizovať toky a zelené plochy, ekologizovať MHD novými autobusmi a trolejbusmi z eurofondov, vybudovať priemyselný park, zrekonštruovať Barbakan, historickú Radnicu, krytú plaváreň Štiavničky.

Mohli by sme pokračovať prvým PPP-projektom na obnovu mestských komunikácií v spolupráci mesta s investorom Severného obchvatu, novým systémom odkanalizovania mesta vodárňami z eurofondov ISPA či tepelným systémom BBES. K tomu treba pripočítať ďalšie investičné aktivity súkromných podnikateľov, napríklad do komplexu Europa či rozvoja bytovej výstavby v meste, ale aj strategické štátne investície do R1 so spojením Banskej Bystrice s Bratislavou.

Stále hovoríme o plnení platného „Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2007-13“ pripraveného bývalým primátorom Ivanom Saktorom a schváleného vtedajším mestským zastupiteľstvom, ktorý sa každoročne oficiálne vyhodnocuje. Mimochodom v ňom je zahrnutý aj rozvoj cestovného ruchu…

Ak prijmeme starú pravdu, že mesto nemá podnikať, ale na svojom území vytvárať vhodné podmienky na podnikanie subjektov k tomu určených, tak v tejto kapitálovo zložitej ekonomickej situácii niet inej cesty, ako hľadať nových investorov a poskytnúť im v Banskej Bystrici všetko potrebné k tomu, aby práve do tohto mesta vložili svoje financie a niečo zmysluplné vybudovali. Samozrejme za tým idú nové pracovné príležitosti pre Bystričanov a ďalšie sekundárne zdroje do mestskej kasy z daní nových investorov a ich finančnej podpory mestských aktivít. To je tá správna krvná skupina potrebná na oživenie „skapatého psa“ transfúziou priamo do žily.

Áno, vždy sa nájdu kritici nových investícií a výšky nákladov mesta na ich zabezpečenie. Chce niekto povedať, že nepotrebujeme urbanisticky a investične dobudovať Belveder, Pršiansku terasu, Námestie slobody, okolie Pamätníka SNP či ostatné časti mesta vrátane sídlisk, posunúť sa smerom k letisku Sliač a Zvolenu s rozvojovými investičnými zámermi zahrnutými aj v návrhu nového územného plánu mesta, že netreba doriešiť efektívnu dopravnú infraštruktúru mesta spolu s parkovaním? Ale však na všetko toto predsa existujú konkrétne projekty a investičné zámery, len ich treba vytiahnuť na svetlo a aktívne podporiť zo všetkých úrovní mesta bez posudzovania osobných sympatií či antipatií! To je také ťažké?

Už to opakujeme takmer do omrzenia, ale stále čakáme, kedy sa konečne prebudí toto vedenie mesta zo svojho sna o budovaní centra cestovného ruchu a začne plniť to, čo Banská Bystrica a Bystričania naozaj potrebujú. Nebuďme stále tými tvrdohlavými Horehroncami, ktorí si medzi sebou závidia aj nos medzi očami! Veď toto je skutočné centrum celého banskobystrického regiónu, ktoré ho má zo všetkých síl ťahať dopredu a nie držať nohu na brzde miesto plynu, lebo nie každá brzda je tá záchranná…

Kedy začne primátor zmysluplne spolupracovať s miestnymi podnikateľmi v spojení s regionálnou samosprávou? Kedy s ponúkanou podporou poslancov a vplyvných vládnych politikov začne pozitívne lobovať za naše mesto a doslova sa biť o nových investorov, ktorí akosi stále obchádzajú srdce Slovenska pod Urpínom a idú „o dům dál“? Kedy sa tu prestaneme hrať na miestnych „gerojov“ a cikať si do vlastných ohradených pieskovísk miesto toho, aby sme ukázali svoju silu a šikovnosť aj za hranicami katastra tohto pekného, ale zaspatého krajského mestečka? Niekedy to fakt vyzerá ako „čakanie na Godota“.

Môže si ktokoľvek hovoriť čokoľvek, mať na tento problém svoj vlastný názor odlišný od tohto, ale o tomto je svet a Banská Bystrica v roku 2012. Pokiaľ sa zásadne nezmení smerovanie a doslova amatérsky spôsob riadenia mestskej samosprávy súčasným vedením mesta na čele s primátorom Petrom Gogolom, tak riešenie zásadnej zmeny tohto neudržateľného stavu v Banskej Bystrici výmenou hlavy je nielen legitímne, ale aj potrebné. Howgh!