„A tak sa modlím k Bohu…,“ začína svoj najnovší článok prednosta banskobystrického mestského úradu Miroslav Rybár v júnových Radničných novinách, ktoré tlačí pre mesto jeho firma PRESS GROUP s.r.o. za 4 524,28 eur mesačne.

Tentoraz sa podnikateľ a najvyšší mestský úradník v jednej osobe zameral na tému zahraničných investorov, ktorá sa podľa neho stala „náboženstvom pri hľadaní zámienky, prečo si kopnúť do vedenia mesta“. A hneď má poruke dva príklady zo života, ktoré majú dokazovať, že všetko je v ľuďoch samých a nie vo vedení samosprávy, keď do Banskej Bystrice akosi nechodia  zahraniční investori.

Príklad č.1 – ujčok zo Žarnovice

Na malom ranči pri Žarnovici bol prednosta povoziť svoju dcéru na koníkovi. Dal sa do reči s miestnym farmárom. Ten mu s múdrosťou jednoduchého človeka, ktorú nenahradia žiadne štúdiá, povedal o svojej práci toto: „Vstanem si koďi chcem, robím koďi vládzem a zarobím viac, ako ťí chudáci, čo robia tunáka dolu v ťích zahraničných fabrikách od rána do večera za šťiristo eur pri páse. Nikdy by som nemenil.“ A prednosta mu riekol: „Ujčok, musím vás zobrať do Bystrice na míting, aby ste to tým našim povedali…“

Príklad č.2 – riaditeľ zahraničného obchodného centra

Riaditeľ jedného nového obchodného centra v Banskej Bystrici sa rozprával s primátorom o tom, že potrebovali zamestnať 50 predavačov, ale za ponúkaných podmienok ich nevedeli nájsť. Nakoniec sa im podarilo zohnať časť ľudí od konkurencie, keď im ponúkli  viac, ako mali tam.

Aké plynie z toho poučenie? Prednosta odpovedá otázkou: „Myslíte si, že toto je naša záchrana?“ A potom prichádza jeho hlboká myšlienka: „Mám pocit, že mnohí nehľadajú naozaj prácu, ale hľadajú dôvod, prečo sa vyhovoriť, že ju nemajú (takú, ako chceli).“

Môže byť, ale každý Bystričan nemôže byť farmárom s koníkmi ani predavačom v supermarkete, ktorého majitelia platia zamestnancom nekresťansky nízke mzdy. Faktom je i to, že medzi tými takmer 10 percentami nezamestnanými  v Banskej Bystrici a blízkom okolí je veľa tých, ktorí by sa radi zamestnali vo firmách investorov aj za cenu preškolenia, len aby mali nejaký stálejší mesačný príjem, ale za štandardných podmienok Zákonníka práce.

Nehovoriac o živnostníkoch, ktorí by veľmi radi spolupracovali s nejakým väčším investorom. Ibaže keď takí do Banskej Bystrice neprichádzajú. Aj tých zopár, čo sem zablúdi do priemyselného parku, hľadá úzko špecializovaných pracovníkov. Nečudo, že z tejto situácie nemajú Bystričania dobrý pocit a obávajú sa o svoju budúcnosť.

Pán prednosta, ktorí sníva o manažérskom riadení mestského úradu ako svojej firmy, by mohol vedieť, čo je úlohou samosprávy v oblasti podnikania. Pre istotu to treba zopakovať: „Mesto nemá podnikať, ale vytvárať vhodné podmienky na podnikanie pre občanov, firmy a investorov.“ Otázka teda znie: „Riadi sa súčasné vedenie mesta Banská Bystrica týmto všeobecne platným princípom?“ Asi veľmi nie, keď dve najväčšie investičné akcie v meste Severný obchvat s prvým PPP projektom obnovy mestských komunikácií pripravili ešte tí pred Rybárom a Gogolom. Ako to do kelu len robia v tom Zvolene či v Selciach?

Ak najväčšou vlastnou investíciou mesta pod Urpínom za minulý rok bola rekonštrukcia Medokýša za 6 tisíc eur z grantu nadácie Ekopolis a za prvý polrok tohto roku je to zatiaľ  ďalší grant z tejto nadácie na obnovu Sásovskej doliny za 5 tisíc eur (ak nerátame niekoľko stotisícovú investíciu mesta z mestského do nového informačného systému, hoci ešte v roku 2010 bol na to schválený europrojekt za 3 milióny eur, len ho nemal kto dotiahnuť do úspešného konca s bývalým ministrom financií Miklošom), tak o čom to pán prednosta hovorí?

Rovnako by sa občania s riaditeľmi škôl mohli spýtať, prečo sa za dva roky nepodarilo získať schválené eurofondy na štyri základné školy, prečo pán prednosta s ľahkým srdcom „oželel“ polmiliónový europrojekt  na revitalizáciu dvoch historických parkov v Banskej Bystrici? A mohli by sme pokračovať.

Odpoveď je prostá. Pokiaľ sa zvýšenou aktivitou vedenia mesta nepohnú eurofondy a v mestskom rozpočte sa nebudú napĺňať kapitálové príjmy (za minulý rok iba na 19%), z ktorých môže mesto investovať, tak v Banskej Bystrici budeme ďalej pociťovať „investičné suchoty“. Ak nebude mesto spolupracovať s miestnymi podnikateľmi a nevytvorí vhodné podmienky pre príchod nových investorov i v spolupráci s vládou, tak sem nezaletí ani bocian a ďalej budú z nášho mesta odchádzať mladí ľudia za prácou inde, založiac si tam svoje rodiny…

Je to aj o neustálom pozitívnom lobovaní v prospech mesta na najvyšších miestach a dobrých kontaktoch s ľuďmi, ktorí dokážu efektívne pomôcť pri hľadaní nových investorov a investícií pre Banskú Bystricu. Robíte to spolu s primátorom, pán prednosta? Ak nie, mali by ste skončiť s tými hlúpymi nápadmi zákazu stretávania sa úradníkov s poslancami-lobistami či vyhotovovania zápisov z rokovaní s nimi a podnikateľmi. Inak budeme na smiech celému Slovensku!

Takže miesto modlenia by prednostovi a s ním aj primátorovi nezaškodilo trochu sebareflexie a otvorenia sa skúseným ľuďom zo samosprávy, veľkej politiky či biznisu. „Lebo ťakťo ani ťeň oní cestovňí ruch nevybudujeme, ujčokovia Miro a Peťo na ťoň  bystrickoň mestskoň úrade, no čak…“