Prijatie  zákona o hygienickej a protiepidemiologickej starostlivosti, ktorým sa ustanovili štruktúry tejto služby verejnosti- okresné a krajské hygienické stanice a orgány hygienickej služby, si v piatok 8. júna na slávnostnom zhromaždení pripomínajú  súčasní aj bývalí pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.

„Pre podporu, ochranu a rozvoj zdravia na Slovensku zostane 28. marec 1952 pamätným dňom osobitného významu, pretože práve vtedy Národné zhromaždenie Československej republiky schválilo zákon č. 4/1952 Zb., o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti. Táto právna norma určila hlavné smery rozvoja starostlivosti o zdravie vo vtedajšom Československu, novým spôsobom akcentovala úlohy spoločnosti, jej jednotlivých zložiek i každého občana v starostlivosti o utváranie zdravých podmienok života a práce. Aj napriek ideologickému nánosu poplatnému duchu vtedajších čias, možno vysloviť názor a presvedčenie, že ani dnes tomuto zákonnému reglementu nemožno uprieť snahu o jednoznačné zameranie na najvyššiu životnú hodnotu, ktorú človek má a ktorou je jeho zdravie, podpora, ochrana a rozvoj tejto bytostne ľudskej hodnoty“, konštatoval k významu zákona MUDr. Cyril Klement, CSc. ,vymenovaný na zastupovanie regionálneho hygienika a vedúceho služobného úradu banskobystrického RÚVZ.

Vplyv sociálneho postavenia človeka, najmä jeho zamestnania na zdravotný stav bol známy už v staroveku. Prenosné ochorenia sa šírili v závislosti od podmienok, ktorým dnes možno hovoriť komunálne – vzťahujúce sa na zásobovanie vodou, najmä pitnou, odvádzanie splaškových vôd a úroveň bývania. V súvislosti s pokrokom medicíny nadobudla značný význam sociálna hygiena, nazývaná aj sociálnym lekárstvom. Pokrokoví lekári všetkých čias sa snažili chápať zdravie a chorobu v širokých sociálnych súvislostiach. Vo svojej lekárskej praxi sa neustále stretávali so sociálnou nerovnosťou, ktorá niektorým ľuďom spôsobovala utrpenie a choroby a iným prinášala bohatstvo, moc a starostlivosť vzdelaných odborníkov. Postupne si uvedomovali rozdiely v zdravotnom stave sociálnych skupín a uvažovali o tom, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť všetkým, ktorí ju potrebujú.

V prvých rokoch činnosti, hneď po roku 1952 musela hygienická služba riešiť problémy, ktoré sa vzťahovali najmä na úsek boja proti vzniku a šíreniu závažných prenosných – infekčných ochorení. Nadväzne na tento zákon bol prijatý ďalší- č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudí. Čo sa týka rozvoja hygieny a epidemiológie ako základov postupne vznikajúceho verejného zdravotníctva, možno ich charakterizovať postupným prechodom od represívnej činnosti k činnostiam preventívnym, so spojením a nachádzaním správnych proporcií oboch týchto neoddeliteľných zložiek vtedajšej hygienickej a protiepidemickej praxe.

V novembri 1990 schválila vláda SR Zásady reformy štruktúry, riadenia a financovania zdravotníctva SR, na základe ktorých vznikli z bývalých krajských a okresných hygienických staníc Ústavy hygieny a epidemiológie, ktoré následne zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí pretransformoval na štátne zdravotné ústavy. Reforma štruktúry, riadenia a financovania zdravotníctva SR na úseku hygieny a epidemiológie nebola najlepšia. V prevencii chorôb sa zdĺhavo navrhovalo, odporúčalo, prešľapovalo na mieste a upadala odbornosť. Model štátnej správy sa z odborného hľadiska ukázal ako málo efektívny a neracionálny.

K náprave došlo po vypracovaní a následne aj schválení zákona NR SR č. 272/1994 Z. z., o ochrane zdravia ľudí. Jeho prijatie však samo osebe nestačilo k odstráneniu chýb a deformácií v tejto zložitej medicínsko-spoločenskej problematike. Náprava nemohla byť ani rýchla, ani ľahká. Išlo najmä o komplexné chápanie odbornosti v teórii prevencie. Týmto požiadavkám viac vyhovuje súčasný model regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré boli zriadené  zákonom v roku 2003. Postavenie, úlohy, práva a povinnosti RÚVZ sú s účinnosťou od 1.9.2007 upravené zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

„Hlavne primárna prevencia a podpora zdravia môžu vyviesť obyvateľstvo SR z alarmujúcich trendov chorobnosti a úmrtnosti. Ich rozhodujúca časť nie je vecou len zdravotníctva, ale celej spoločnosti. Odborným gestorom, ktorý identifikuje hlavné problémy, ukazuje cesty riešenia, hodnotí a interpretuje dosiahnuté výsledky, musí zostať zdravotníctvo. Úrady verejného zdravotníctva a ich orgány majú pritom nezastupiteľné miesto“, konštatuje na záver MUDr. Klement.