Snaha banskobystrického župana Vladimíra Maňku zmeniť systém prerozdeľovania cestnej dane z motorových vozidiel naberá na intenzite. Získal na svoju stranu aj predsedu združenia žúp K8 Tibora Mikuša, proti je  bratislavský župan Pavol Frešo.

Problémom podľa Maňku je, že väčšina veľkých firiem má sídlo v Bratislave a tam sú aj prihlásené autá,  ktoré však jazdia po cestách Banskobystrického kraja. Pritom náš kraj sa musí starať  o takmer  2.500 kilometrov ciest II. a III. triedy, kým Bratislavský kraj ich má len 540 kilometrov týchto komunikácií. Pomer vybratej cestnej dane za rok je však opačný: v Banskej Bystrici 12 miliónov eur a v Bratislave  30 miliónov eur za rok.

Pravdou je, že aj po bratislavských cestách jazdia autá z ostatných regiónov, ale predsa len starať sa o takmer päťnásobne väčšiu sieť ciest nižšej triedy v Banskobystrickom kraji z vybratej dane z motorových vozidiel je obrovský nepomer, ktorý bije do očí. Hovoríme o krajských cestách II. a III.triedy.  Nie o diaľniciach, rýchlostných komunikáciách či cestách I.triedy, ktoré sú štátne.

Za pravdu Maňkovi dávajú aj odborníci z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Podľa nich predbežné výsledky prieskumov aj v porovnaní so zahraničím  potvrdzujú, že súčasný systém prerozdeľovania cestnej dane pre kraje je deformovaný.

Trnavský župan a predseda župnej K8 Tibor Mikuš podporuje Maňku. „Autá jazdia prednostne inde, ako v Bratislave, ale na daniach dostáva tento kraj niekoľkonásobok v prepočte na kilometer spravovaných ciest. To vyhovuje azda len Bratislavskému kraju, “ povedal Mikuš pre Sme.

Bratislavský župan Pavol Frešo oponuje: „Ak župani hovoria o spravodlivejšom prerozdelení daní, nejde o nič iné, len o dôkaz ich neschopnosti myslieť rozvojovo a prispôsobiť výdavky príjmovým možnostiam kraja.“ Pokiaľ sa otvorí téma prerozdelenia cestnej dane, treba hovoriť aj o rozdelení dane z príjmu fyzických osôb, kde podľa podľa Freša je Bratislavský kraj oproti ostatným  znevýhodnený

V hre je teda Maňkov návrh jednotnej sadzby dane z motorových vozidiel  dane pre všetky kraje podľa počtu kilometrov spravovaných ciest, aj so zohľadnením klimatických podmienok. Ten by mal zmeniť súčasný systém výberu dane podľa prihlásených vozidiel na území jednotlivých krajov. Stabilnejšie financovanie samosprávnych krajov by podľa županov mohol zabezpečiť ich podiel na všetkých daňových príjmoch štátu.

Vladimír Maňka  už začal rozhovory s ministerstvom financií: „O probléme som hovoril s novým ministrom financií. Povedal mi, že to bude riešiť.“  Malo by sa to objaviť v balíčku pripravovaných konsolidačných opatrení.

„Cesty v našom kraji potrebujú obnovu a musíme ju riešiť. Viac ako 1.010 kilometrov je v nevyhovujúcom alebo v havarijnom stave a hrozí, že niektoré úseky budeme musieť uzavrieť. Zobrali sme si preto úver 10 miliónov eur na tie najnutnejšie opravy. V najbližších mesiacoch sa začne rekonštrukcia ďalších takmer 89 km a 4 mostov,” vysvetľuje banskobystrický župan Vladimír Maňka aktuálnu situáciu v kraji. BBSK je vlastníkom 609 km ciest II. triedy a 1.853 km ciest III. triedy, spolu 2.462 km ciest, ku ktorým patrí 1.039 mostov.

Akceptovanie navrhovanej zmeny pravidiel spravodlivejšieho prerozdelenia cestnej dane pre samosprávne kraje by pre náš región prinieslo niekoľko miliónov eur navyše, ktoré kraj nevyhnutne potrebuje  na údržbu najohrozenejších úsekov ciest v jeho správe. Rozbehnúť by sa malo aj  financovanie europrojektov z Regionálneho operačného programu v oblasti infraštruktúra, kde mám náš kraj pripravené ďalšie projekty za 15 miliónov eur.