Po minulotýždňovej návšteve našich dvoch strieborných hokejistov z MS vo Fínsku- odchovancov banskobystrického hokeja Michala Handzuša a Tomáša Surového na ich bývalej ZŠ Golianova, v pondelok privítal primátor mesta Peter Gogola. Na neformálnom stretnutí sa spomínalo, ďakovalo i vtipkovalo, ale aj zamýšľalo nad budúcnosťou nášho hokeja.
Michal Handzuš už žije skôr budúcnosťou, ako minulosťou, aj keď slávnou: „Už sa snažím oslavy ukončiť, ešte zopár oficialít a vrátim sa do normálneho života. Nad budúcnosťou slovenského hokeja, napriek ťažkým časom v kluboch, sa treba pozitívne zamyslieť. Aj nám veľa ľudí pred šampionátom neverilo a čo sme dokázali. Teraz by malo nastať niečo podobné. Myslím najmä na deti, aby mali kde športovať, korčuľovať, aby si mohli splniť také sny, aké my tento rok.“

Ďalej náš najskúsenejší reprezentant, ktorý sa pred hokejovými MS s tímom NHL San Jose Sharks prebojoval do play off Západnej konferencie, pokračoval: „V našom tíme sa ukázalo, že máme mladých chalanov, ktorí môžu dokázať veľké veci. Čo všetko ešte treba je jasné, hlavne zaplátať najväčšie diery, vybudovať štadióny, vychovať trénerov, začať od mládeže. Veľa detí miluje hokej, no nemajú sa kde prejaviť, alebo hrajú v biednych podmienkach. My všetci, regióny a nakoniec vláda by sa mali spoločne pousilovať, aby sa hokej na Slovensku so všetkou dôstojnosťou rozvíjal ďalej a neživoril.“

Mladší Tomáš Surový, ktorý v nasledujúcej sezóne bude v KHL obliekať dres HC Lev Praha s Mikúšom a Hossom, ocenil  silný kolektívny duch mužstva  na MS: „V Prahe možno ešte zaznejú v mojej klubovej šatni nejaké podpichovačky, no predsa len, po lete už budú iné priority. Oslavy netrvajú večne, ani gratulácie. Už asi toho bolo dosť. Čo však v pamäti nepochybne vydrží je súdržnosť. Vždy sme ťahali ako jeden tím, aj pri oslavách. Náš kolektív by som prirovnal k pumpujúcemu zdravému srdcu, jeho pulz bol rovnaký, vyvážený, bez výkyvov.„

Na stretnutí s primátorom bol aj kondičný tréner Roman Švantner, ktorý okrem hokeja pôsobí aj pri futbalistoch Dukly Banská Bystrica, mal na MS vo Fínsku reprezentačnú premiéru:. „Najviac mi v pamäti zakotvila sila kolektívu a jeho emócie. Najskôr uvoľňujúce po splnení základného cieľa, postupu na olympiádu a do samotného štvrťfinále. A potom sa pri každom víťazstve stupňovali, až nakoniec dospeli do prchavého smútku po prehre vo finále. Nadšenie však zostalo z toho, čo chalani dokázali.

Popri krásnych spomienkach na úspech  sa  Roman Švantner zamyslel nad budúcnosťou slovenského športu vôbec: „Bol by som veľmi rád, a my všetci sa budeme o to snažiť, aby sa na úspech nezabudlo. Pred desiatimi rokmi sa pompézne oslavovalo zlato, no o dva tri týždne všetko utíchlo. Dúfam, že sa viac zatlačí na sľuby politikov a že štát začne naozaj šport podporovať.„

Ako vidno, naši hokejisti nie sú len muži jednej chvíle a jedného okamihu. Športový úspech je krásna a užitočná vec, ale len z neho slovenský alebo banskobystrický šport nevyžije. Preto by bolo fajn, keby fínske striebro našich hokejistov bolo záväzkom pre budúcnosť nášho športu, aby sme sa snažili od mládežníckych kategórií vychovávať špičkových športovcov, na ktorých bude môcť byť celý národ hrdý.