Na našom portáli už dlhšie otvorene kritizujeme amaterizmus vedenia mesta Banská Bystrica pri riadení mestského úradu i mesta samotného. Päť zmien organizačnej štruktúry MsÚ za necelý rok by sa mohlo pokojne zapísať do Guinessovej knihy slovenských rekordov. Po konzultáciách s odborníkmi  na samosprávu sme sa pokúsili o stručnú analýzu toho, kam to celé vedie.

Faktom je, že za 17 mesiacov od nástupu primátora Petra Gogolu a jeho prednostu Miroslava Rybára do funkcií sa celkový počet zhruba 234 zamestnancov mestského úradu dostal na východiskový stav k 1.januáru 2011. Po piatej (zatiaľ poslednej) zmene organizačnej štruktúry MsÚ môžeme konštatovať:

V štruktúre úradu chýba vymedzenie základných povinností a zodpovedností riadiacich pracovníkov, či už v oblasti riadenia, kontroly, vzdelávania, personalistiky a ďalších. Zmeny sa nerobia  na základe analýzy stavu organizácie a objektívnej potreby zmien. Je to len hra s figúrkami, ktorá možno niekoho teší, ale nič pozitívne do chodu  úradu neprináša.

Pri každej organizačnej zmene prvom rade je potrebné analyzovať činnosti, efektivitu toku informácií a dokladov, zjednodušovanie jednotlivých procesov a tým zvýšenie produktivity a efektívnosti úradu. V prvom rade sú činnosti, rozsah prác a z toho vyplývajúci počet zamestnancov, až potom je možné nastaviť systém.

Prednosta MsU Miroslav Rybár, ktorý prišiel na úrad bez akýchkoľvek skúseností so samosprávou ako podnikateľ, absolútne nebral do úvahy predchádzajúce zistenia personálneho auditu s tým, že tomu aj tak nikto z nich nerozumie. Ani raz sa nikto z nového vedenia mesta nepokúsil aspoň opýtať profesionálnych úradníkov, aké boli výstupy z analýz a doporučenia, aké zmeny sa doteraz realizovali a čo sa tým dosiahlo.

Veľkým pokrokom bolo spracovanie kariet procesov, na ktorých boli popísané všetky činnosti vykonávané úradom, vstupy do procesov, výstupy z procesov, kto s kým musel pri vybavovaní konkrétnych činností spolupracovať, aké boli postupy práce, kto za čo zodpovedal. Mesto Banská Bystrica bolo odborníkmi hodnotené ako jedno z najlepších miest na Slovensku, ktoré malo tento systém zavedený. Dnes je to už len minulosť, pretože karty procesov sa neprispôsobujú zmenám, ktoré sa na úrade zavádzajú a vo väčšine prípadov sú už nepoužiteľné. Neaktualizujú sa ani smernice MsÚ, ktoré prakticky nestíhajú reagovať na množstvo účelových zmien.

Súčasné vedenie mesta neberie sa do úvahy predtým nastavený trend rozvoja úradu, ktorý získal a úspešne obhajoval aj certifikát kvality ISO 9001, s ktorým má teraz vedenie mesta problém. Nikoho doteraz nezaujímali a zrejme ani nezaujímajú výsledky a ukazovatele, ktoré hovorili o stúpajúcich kvalitatívnych trendoch (stúpajúci počet vybavených spisov, klesajúca doba vybavenia klientov, stúpajúca spokojnosť občanov, klesajúci trend sťažností, klesajúce náklady na škody a ďalšie ukazovatele).

Všetky zmeny na MsÚ sa robia s maximálnym utajením a  bez toho, aby zamestnanci vedeli, ako a prečo sa má zmeniť systém. Vo vyspelých firmách a organizáciách 21.storočia sa pripravované organizačné zmeny preberajú v diskusiách so všetkými pracovníkmi a nie sú prijaté dovtedy, pokiaľ si ich pracovníci neosvoja. Podobný systém fungoval aj na mestskom úrade, kde všetky pripravované zmeny boli minimálne predmetom diskusie vedenia s vedúcimi odborov a oddelení. Až po celkovej zhode sa nový systém prijal a realizoval.

Súčasný systém vnáša do práce úradu nervozitu, pretože nikto do poslednej chvíle nevie, čo sa bude meniť, ako sa bude pokračovať, ako budú rozdelené kompetencie a zodpovednosti, aký bude systém spolupráce, aký bude tok informácií, chýba mnoho ďalších atribútov potrebných na zavedenie zmeny.

Väčšina zmien realizovaných na banskobystrickom mestskom úrade po 1.januári 2011 bola doteraz kontraproduktívna. Okrem toho, že to budilo dojem, akoby sa prednosta MsÚ chcel „zbaviť“ každodennej povinnosti riadenia úradu zriadením nových funkcií svojich námestníkov, priniesli zmätok. Myšlienka, ktorú presadzoval, že prídu noví riadiaci zamestnanci, tí si zanalyzujú úrad  a urobia zmeny, je svojím spôsobom scestná, pretože tak ako on, ani ostatní vedúci nemali a niektorí dodnes nemajú pojem o tom, čo je samospráva a čo je jej úlohou.

Možno niektorí vedúci na MsÚ stále nepochopili, čo je výkon originálnych kompetencií alebo výkon preneseného výkonu štátnej správy. Tak aj v praxi vyzerá viacstupňový systém riadenie banskobystrického MsÚ, kde pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Áno, je možné aj do práce samosprávneho úradu alebo úradu verejnej správy zavádzať prvky moderného manažérskeho riadenia, ale treba si uvedomiť špecifiká samosprávy. Samospráva mesta nie je podnikateľský subjekt či súkromná firma!

O tom, že doteraz realizované a avizované ďalšie zmeny sú len pláštikom na „upratanie“ úradu podľa vlastnej predstavy, svedčí aj to, že nič sa v náplni výkonu samosprávnych činností nezmenilo. Zmeny organizačného poriadku sú len kopírovaním tých istých činností  do iných okienok, bez nejakej objektívnej potreby. Výsledkom je čoraz väčšia neprehľadnosť vzťahov a kompetencií. Niektorí zamestnanci po realizovaných zmenách dodnes nemajú nové pracovné náplne. Nemá ich kto spracovať alebo nevie?

Ďalším motívom pre zmeny bola potreba vyhovieť kritickému poslancovi, keď si zobral na mušku napríklad nárast počtu zamestnancov úradu. Výsledkom je, že po aprílovom prepustení  14 radových úradníkov sa stav zamestnancov aspoň opticky zhoduje so stavom na začiatku funkčného obdobia. Akoby sme sa stále točili v kruhu, až z toho bolí hlava…

Otázka teda znie, načo je primátorovi prednosta, ktorý o samospráve pred nástupom do funkcie podľa vlastných slov skoro nič nevedel a po roku a pol, ako sa zdá, sa o jej štandardnom fungovaní veľa nenaučil? Nehovoriac o tom, že aj štatutár mesta prišiel z prostredia, v ktorom sa o samospráve veľa nechyrovalo. Potom nečudo, že riadenie úradu i mesta nesie ich „originálny“ rukopis…