Množstvo charitatívnych zbierok a akcií prináša so sebou aj podvody. Naposledy sa o tom presvedčila Slovenská pošta a.s. so sídlom v Banskej Bystrici, keď rozširovala listy s prosbou o pomoc chlapcovi chorému na rakovinu, hoci ten reálne neexistuje.

V spomínanom liste sa píše: „Slovenská pošta v zastúpení vedúceho kancelárie generálnej riaditeľky Igora Húževku na základe žiadosti Obvodného úradu v Senci a prosby Harolda Sarida, chlapca chorého na rakovinu, ktorého snom je zápis do Guinnessovej knihy rekordov, chce nadviazať kontakt s čo najviac inštitúciami a úradmi, Vás prosí o zaslanie takéhoto listu ďalším dvadsiatim úradom a inštitúciám.“

Slovenská pošta sa nechala nachytať, keď si neoverila pravosť identity chorého chlapca, čo naopak urobili médiá. „Keďže list nám bol doručený z oficiálnych zdrojov, nemali sme dôvod pochybovať o jeho pravosti. Nami oslovené spoločnosti tento list k ničomu nezaväzuje a je na každej z nich, ako sa k predmetnej žiadosti postaví. Slovenská pošta rozposlala list v dobrej viere na vlastné náklady, čiže hovoriť o zisku z poštovného iných firiem je bezpredmetné,“ pre denník SME vysvetľuje Andrea Pivarčiová z odboru komunikácie Slovenskej pošty.

Chlapec Harold Sarida, ktorý je podľa listu chorý na rakovinu, existuje len na internete, rovnako ako vymyslené mesto Dellindsen v Nemecku, kde má žiť. Jeho internetový  príbeh  funguje už dva roky a písali o ňom už aj poľské médiá: „Harold Sarid neexistuje. Reťazový list je zábava a verejné inštitúcie či spoločnosti, ktoré sa dali zmiasť, zbytočne míňajú peniaze za korešpondenciu.“ Pritom sa to dá kedykoľvek jednoducho overiť na internete.

Listy od Harolda Sarida sú inšpirované príbehom britského chlapca Creiga Shergolda s rakovinou mozgu z osemdesiatych rokov minulého storočia. Podľa neho Creigovi príbuzní a priatelia mali v roku 1989 zorganizovať masovú akciu, na základe ktorej  ľudia chlapcovi posielali pohľadnice, aby sa zapísal do Guinnessovej knihy rekordov. Malo prísť až okolo 35 miliónov, avšak ani pravosť tohto príbehu sa dodnes nepotvrdil. Z Craiga sa po rokoch stal Harold Sarid a mýtus žije ďalej tým, že sa rozširujú listy o ňom.

Okrem Slovenskej pošty a Obvodného úradu v Senci sa týmto mýtickým listom s prosbou o pomoc nechali nachytať aj mnohé obecné úrady na Slovensku. Na jednej strane je to pozitívny znak súcitu s trpiacimi, na druhej strane po odhalení skutočného pozadia takýchto charitatívnych akcií môže u mnohých ľudí vyvolať nedôveru.

Nabudúce, keď pôjde o skutočný problém chorobou postihnutého človeka, už ľudia nemusia byť takí dôverčiví a po podobnej zlej skúsenosti jednoducho nepomôžu. To by si mal uvedomiť každý, kto organizuje takéto vymyslené akcie pre vlastné sebauspokojenie, ale poškoduje tým  práve tých, ktorí pomoc druhých naozaj potrebujú.