Neznámi recesisti si v Banskej Bystrici opäť robia srandu. Tentoraz si vystrelili z premiéra a predsedu Smer-SD Roberta Fica, keď pod jeho podobizeň s maskou filmového „Hannibala Lectera“ na označníku mesta pri R1 od Zvolena napísali „Banská Bystrica Róberta Fica“. Znie to možno paradoxne, ale bodaj by to bola pravda.

Po minuloročnom „srdiečkovom fantómovi“, ktorý drobnými červenými srdiečkami nasprejoval  rovnaký označník pred vstupom do mesta  a aj tank vystavený pri Pamätníku SNP, pripomína najnovšia kreácia anonymného „umelca“ podobne popísaný Most SNP v Bratislave.

Ak to malo byť „uvítanie“ pre staronového premiéra, ktorý v predvečer Sviatku práce prišiel stavať do nášho mesta tradičný máj, tak prišlo až ex post. Ak to mal byť protest proti opätovnej vláde Smeru na čele s Robertom Ficom, tak len na účet Banskobystričanov. Mesto ako vlastník označníka ho bude musieť očistiť na náklady mestskej kasy, ktorá práve teraz pred platením miestnych daní skôr zíva prázdnotou. V tomto prípade však peniaze budú putovať opačným smerom, čo až také vtipné vskutku nie je.

Ale teraz bez srandy. Ak sa človek trochu zamyslí smerom do minulosti, tak sa dostane k tomu, že pre Banskú Bystricu by bolo priam ideálne, keby mestská samospráva dokázalo efektívne komunikovať s každou aktuálnou vládou tak, aby občania z toho niečo mali. Z tohto uhla pohľadu je zaujímavé, že práve za prvej vlády Roberta Fica mesto pod Urpínom získalo stámiliónovú štátnu investíciu do severného obchvatu a rýchlostného spojenia  s Bratislavou.

Po nástupe Radičovej vlády sme prišli o predĺženie R1 cez Hiadeľské sedlo do Ružomberka, o sídlo Daňového riaditeľstva, o geriatriu v Rooseveltke  a nechýbalo veľa, aby sme dnes iba spomínali na centrálu Slovenskej pošty. Nie je známe, že by na označníku mesta alebo iných verejných miestach niekto kreslil zosmiešňujúce portréty premiérky či niektorého z jej ministrov. Až na mestských a regionálnych poslancov, župana a zopár statočných Banskobystričanov, všetci ostatní vtedy mlčali ako jahňatá „Hannibala Lectera“.

Keby sme išli ešte hlbšie do minulosti, podobne to bolo aj za Dzurindových vlád, keď sme potichu prišli o investície do rozvoja súmestia Banská Bystrica-Zvolen, ktoré schválila predchádzajúca Mečiarova vláda.   Akoby sa opakovala história. Alebo ide len o „goriliu“ politiku?

Ale späť k myšlienke, keby bola „Banská Bystrica Róberta Fica“. Pravdupovediac mnohí občania mesta (súdiac aj podľa výsledkov marcových volieb) s jeho vládou spájajú očakávania väčšieho záujmu o mesto pod Urpínom. Opäť je reálne naštartovanie pokračovania R1 smerom na Slovenskú Ľupču a možno i na juh Slovenska, hovorí sa o možnom návrate súčasného sídla Finančného riaditeľstva, o príleve investorov a investícií do stredu Slovenska. Kto by sa z Banskobystričanov hneval, keby sa to čoskoro stalo skutočnosťou?  Lebo pravdupovediac toľko našich ľudí vo vysokých štátnych funkciách sme už dávno nemali…

Hoci premiér sa na svojrázny „banskobystrický“ portrét pozerá z nadhľadu, nemožno sa zbaviť pocitu márnivosti z konania anonymného „umelca“, ktorý ho nastriekal na mestský majetok asi len preto, aby sa o tom hovorilo v médiách. Akosi sa však stráca ten pravý zmysel či posolstvo tohto „diela“, nehovoriac o jeho „odvahe“.

To taký český kontroverzný výtvarník David Černý svojím ružovým tankom v Prahe či odvážnou plastikou Entropa v Bruseli síce tiež zaujal dokonca aj svetovú verejnosť, ale jeho vlastný rukopis a sila skutočného posolstva zostali nezmazateľné.

Ale aby sme to ukončili optimisticky. Odkaz anonymnému banskobystrickému sprejerovi znie, že v niečom má predsa len pravdu. V tom, že Robert Fico, na rozdiel od svojich predchodcov v premiérskych kreslách,  má o Banskú Bystricu skutočne záujem.