Vlani o zhruba o takomto čase merania Slovenského hydrometeorologického ústavu ukázali, že mesto Banská Bystrica patrí k najprašnejším mestám na Slovensku. Pred nami bol len Ružomberok.

V roku 2010 vykazovalo ovzdušie v našom meste  zvýšené hodnoty prašnosti počas 141 dní, čo bolo o 65 dní viac ako v roku 2009. Kde sú tie časy, keď sa vravelo, že „za živa v Bystrici, po smrti v nebi“…

V minulom roku 2011 sa prekročil limit prašnosti PM10 v meste pod Urpínom 127 krát. Tohto roku len do 18.marca bolo v Banskej Bystrici už 35 prekročení hraničného limitu prašnosti, čím sa vyčerpala celoročná kapacita. Podľa Petra Grausa z mestského úradu je posudzovaná hranica prašnosti stanovená veľmi prísna a majú s ňou problém v celej Európe.

Faktom je aj to, že stanica na meranie kvality ovzdušia je umiestnená na jednej z najfrekventovanejších križovatiek v meste. Pritom intenzita dopravy na ceste I/66 pri Hrone sa v posledných rokoch neúmerne zvýšila. To spôsobuje viac výfukových plynov i prachu vo vzduchu.

Medzi ďalšie príčiny zvýšenia prašnosti ovzdušia patrí aj mohutná výstavba severného obchvatu s napojením sa na rýchlostnú komunikáciu R1 spájajúcu Banskú Bystricu s Bratislavou. Napriek tomu, že v minulosti znečisťovali ovzdušie najmä veľké priemyselné závody, ktoré časom zanikli, teraz je to doprava a s ňou súvisiace stavebné práce.

Prachové emisie a zdraviu škodlivé splodiny v ovzduší sa udržujú hlavne pri rieke Hron. Práve táto dolina má najhoršie pomery v prirodzenom vetraní a výmenách vzduchu. Tu sa pri nízkom tlaku a bezvetrí sústreďuje najväčšie množstvo splodín z dopravy, stavieb, kúrenia a ďalších zdrojov znečisťovania ovzdušia. Mnohí Bystričania si určite pamätajú na nepríjemné smradľavé závany z Biotiky v Slovenskej Ľupči, ktoré prúdy vzduchu prinášali v minulosti do tejto časti mesta a tie tu zostávali bez pohybu najmä v noci.

Pomery by sa mali zlepšiť po júnovom dobudovaní severného obchvatu, ktorý by mal vytlačiť najmä nákladnú dopravu z blízkosti centra mesta. Pomôcť by mal aj postupný prechod vykurovania bytových domov v meste z pevného paliva na plyn, nehovoriac o šetrení energií masívnym zatepľovaním bytov. V neposlednom rade aj častejšie čistenie miestnych komunikácií, ktoré však obmedzuje napätý mestský rozpočet.

Zatiaľ mesto nemuselo pristúpiť k radikálnym opatreniam prípadného obmedzenia motorovej dopravy pri Hrone či obmedzenému používaniu tuhých palív pri vykurovaní. Nepochybne krokom vpred bola aj ekologizácia dopravných prostriedkov aj v MHD prostredníctvom  nových eurobusov a trolejbusov.

Veci by pomohla intenzívnejšia starostlivosť o verejnú zeleň a rozširovanie zelených zón na území mesta, vrátane budovania nových cyklotrás. Súčasná zvýšená prašnosť v meste pod Urpínom nepriaznivo vplýva na zdravie občanov. Prachové častice dráždia na kašeľ, strpčujú život alergikom. Trpia najmä dýchacie cesty a srdcovocievna sústava.

Správy o stave ovzdušia a prípadnom prekročení povolených hodnôt obsahu prachových častíc vo vzduchu zverejňuje mesto na svojej internetovej stránke www.banskabystrica.sk  (elektronická  úradná tabuľa-životné prostredie).