Mestom ohlásená racionalizácia základných škôl naberá na intenzite. Na dvoch zrušením ohrozených školách na Fončorde (Okružná) a v Sásovej (Tatranská) rodičia žiakov rozbehli protestné petície.

Začiatkom  marca sa na stretnutí vedenia mesta s riaditeľmi škôl začalo hovoriť o nedostatku financií v mestskom rozpočte na školstvo. Pripravoval sa racionalizačný projekt, ktorý mal určiť dve mestské základné školy na zrušenie a vylúčenie zo siete. To vyvolalo negatívne  ohlasy občanov na Fončorde a v Sásovej, lebo podľa všetkého malo ísť o ZŠ Okružná a ZŠ Tatranská.

22.marca sa uskutočnila verejná diskusia zástupcov mesta s rodičmi žiakov na Tatranskej ulici. Prednosta MsÚ Miroslav Rybár po stretnutí povedal: „Po zvážení mnohých argumentov, ktoré tu odzneli a na základe rozhovorov s primátorom Petrom Gogolom sme dospeli k názoru, že mesto nemôže byť hlavným a jediným iniciátorom procesu racionalizácie škôl.“

Mala nasledovať široká diskusia za aktívnej účasti poslancov mestského zastupiteľstva a riaditeľov všetkých základných škôl v meste. „Takýto proces môže byť úspešný a prijatý iba vtedy, ak vedenie mesta, poslanci, odborná i laická verejnosť nájdu spoločnú reč,“ dodal Rybár. Nevedno, ako tento proces pokračuje, ale napätie v dotknutých školách rastie.

Ohrozené dve základné školy na Fončorde a v Sásovej sa bránia. Rodičia žiakov týchto škôl rozbehli petície proti ich rušeniu. Na ZŠ Okružná už zozbierali viac ako 3.500 podpisov, podobne sú na tom aj v ZŠ Tatranská.

Pokiaľ by došlo k najhoršiemu, tak žiaci z Okružnej by prestúpili na Moskovskú.  Zo ZŠ Tatranská by žiaci putovali do zlúčenej školy na Sitniansku a časť na Pieninskú. Niektorí rodičia by sa mohli rozhodnúť pre inú školu v meste. Táto situácia väčšine rodičov a žiakov skomplikuje život, preto s takýmto riešením zásadne nesúhlasia. Riaditelia ostaných škôl s tým naopak nemajú problém…

O racionalizácii škôl by malo rokovať mestské zastupiteľstvo. Najbližšie zasadnutie je 17.apríla, ale tento „horúci zemiak“  sa zrejme ešte nedostane do programu. Problém rušenia škôl si žiada širšiu verejnú diskusiu.  K dispozícii by mal byť aj racionalizačný audit, ktorý vypracovala zvolenská agentúra. Pokiaľ by sa k racionalizácii základných škôl pristúpilo, musí to byť riadne „prežuté“ všetkými zainteresovanými.

V roku 2012 chýba na prevádzku mestských základných škôl 238 500 eur. Demografický vývoj klesol, kapacity škôl sú nenaplnené (využiteľnosť na 51, 96 %) a financie na školstvo z podielových daní na školské zariadenia a od štátu na školy nestačia na pokrytie prevádzkových nákladov, o investičných potrebách ani nehovoriac.

Na investície v základných školách, ktorých výsledkom by nebol ani tak rozvoj, ako nevyhnutné rekonštrukcie z dôvodov opotrebovania, zníženia energetickej náročnosti a odstránenia havarijných stavov, je potrebných cca 6,5 milióna eur. Pokiaľ by sa k racionalizácii škôl pristúpilo už v tomto roku, ušetrilo by sa v rozpočte viac ako 100.000 eur.

ZŠ Okružná

Chodí sem 155 žiakov a ide o rodinný typ školy. To bolo lákadlom pre väčšinu rodičov, ktorí tu majú svoje deti a sú spokojní. Navyše sem v rámci schváleného experimentu od roku 2009 chodia aj rómske deti a deti zo znevýhodneného prostredia. O to viac všetkých rodičov  teraz vystrašil návrh na zrušenie tejto školy, ktorý prichádza po zápise ďalších prvákov.

Pri skole je moderný športový areál s umelou trávou a atleticky tartanovým oválom, ktorý slúži aj ostatným deťom zo sídliska. Zo školského portálu www.zsokruznabb.edu.sk sa dozviete, že do tejto školy chodili operní speváci Martin a Štefan Babjakovci, klavirista Daniel Buranovský  či viacerí známi športovci.

Zatiaľ nikomu nie je jasný ani kľúč, podľa ktorého sa prišlo z desiatich škôl nachádzajúcich sa v tzv. čerených číslach práve na ich školu. Nič nevedia ani učitelia, ktorých budúcnosť je prípadným zánikom školy tiež ohrozená. V prípade, že by prešiel návrh na zrušenie školy v mestskom zastupiteľstve, budú rodičia zvažovať aj právne kroky na záchranu školy.

ZŠ Tatranská

V rovnakej situácii sú aj rodičia žiakov na tejto škole. Návrh na jej zrušenie považujú za nelogický, bez jasnej koncepcie. Ich bezbariérová škola je známa kvalitným vyučovacím procesom, čo si rodičia obzvlášť pochvaľujú. Deti z Tatranskej dosahujú veľmi dobré výsledky vo vedomostných i športových súťažiach a šíria dobré meno školy a mesta po celom Slovensku. Stačí sa pozrieť na stránku www.zstatranskabb.edu.sk a zistíte, že na tejto škole to naozaj žije…

Priam vzorové sú bezbariérové vstupy a komunikačné priestory  pre imobilné deti, ktorým sa venujú špeciálne vzdelaní pedagógovia. V škole majú výťah pre imobilných, špeciálne sociálne zariadenia a relaxačnú miestnosť. Nehovoriac o jazykovej vybavenosti detí a prístupu k informačným technológiám na ZŠ Tatranská. Rodičia detí z Tatranskej sa obávajú, že kvalitné vzdelávanie odíde spolu so zrušením ich školy.

Je tu aj školský volejbalový klub Tatran, ktorý zastrešuje všetky banskobystrické volejbalové talenty. Pri škole je multifunkčné ihrisko s umelou trávou, ktoré cez víkendy využívajú sásovské rodiny s deťmi.

Rodičia žiakov ohrozených škôl z Fončordy a Sásovej očakávajú prednostom sľúbenú verejnú diskusiu o školstve. Nepáči sa im, že vedenie mesta presúva zodpovednosť za konečné rozhodnutie na riaditeľov ostatných škôl, ktorí sú pochopiteľne radi, že „Čierny Peter“ zatiaľ zostal v iných rukách. To isté sa týka poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí sa dostanú medzi mlynské kamene napnutého  mestského rozpočtu a oprávnených záujmov občanov – svojich voličov. Predmetom diskusie by mal byť aj spomínaný racionalizačný projekt. Napokon neexistuje ani oficiálny návrh na zrušenie oboch škôl s podpisom štatutára mesta…

V každom prípade by sa tak citlivá vec, ako je rušenie škôl, nemala riešiť len na základe suchých čísel, ale zvažovať sa musí aj ľudský rozmer, t.j. akú kvalitu vzdelania žiakov dosahuje škola, aké služby poskytuje deťom a ako sú s jej úrovňou spokojní ich rodičia.

Aby sme zo žiakov  a učiteľov neurobili len obyčajné nákladové položky a štatistické údaje, ktoré niekto z moci úradnej jednoducho škrtne a upraví čísla v rozpočte. Táto schéma začala byť v poslednej dobe módna na celom Slovensku. Vraj je kríza a treba škrtať výdavky, akoby neexistovala aj príjmová časť štátneho či mestských rozpočtov.

Mimochodom nezaškodilo by, keby si vedenie nášho mesta nechalo vypracovať odbornú štúdiu „Ako získať do Banskej Bystrice strategického investora“. Keby sme ich totiž  mali v meste viac, nerástla by tu nezamestnanosť a do mestskej kasy by prúdilo viac financií, trebárs aj do školstva…