Vyvrcholením dvojročného snaženia 13 krajín EÚ vrátane SR v  rámci pilotnej štúdie európskeho charakteru EHES (Europe Health Examination Survey), bola minulotýždňová konferencia v Bruseli, na ktorej sa zúčastnili  odborníci jednotlivých krajín,  podieľajúci sa na jej realizácii. 

Štúdia odskúšala meranie zdravia Európanov, no najmä meranie rizikových faktorov, ktoré sa podpisujú na rozvoji chronických chorôb vo vybraných krajinách EU. „Cieľom pilotnej štúdie zatiaľ nebolo zamerať sa na konkrétne meranie týchto hodnôt na odhady  vývoja chorobnosti na chronické choroby,  ale predovšetkým zjednotiť prístupy k meraniu. Presnosť merania totiž spresňuje aj odhady o vývoji výskytu chorôb , zapríčinených rizikovými faktormi. Je  to dôležité jednak pre jednotlivca, ale aj pre odhad rizika celej populácie. Všetky zúčastnené krajiny museli vypracovať svoj vlastný manuál pre jednotlivé činnosti, ktoré sa v rámci merania vykonávajú. Štandardizovali sme pracovné postupy či už sa týkali merania rizikových faktorov, ako meranie tlaku krvi, antropometrických parametrov- váhy, výšky, objemu pása, ale aj správny postup pri odbere krvi a následne správnu manipuláciu s ňou. Išlo teda o všetky aspekty, ktoré keď sa nevykonajú správne, môžu sa podpísať na výsledku u jednotlivca i skupiny vybranej populácie, ktorá by bola  vyšetrovaná“, popisuje dôležitosť prístupu zainteresovaných v pilotnej štúdii k jej realizácii.

Dodáva, že cieľom projektu bolo tiež overiť schvaľovacie postupy, medzi inými ako má napr. etická komisia posudzovať takýto projekt,  ale aj  zjednotenie komunikačných postupov. Úspech každej štúdie podľa MUDr. Avdičovej  záleží aj od toho, aká je komunikácia medzi organizátormi a medzi klientmi, ktorí sú oslovení na vyšetrenie.

Lídrom pilotného projektu bol  Fínsky národný inštitút verejného zdravotníctva a sociálnej pohody, ktorého predstaviteľ objasnil,  prečo sa štúdia robila, ako dopadla, koľko krajín sa na nej podieľalo a v akých fázach sa krajiny nachádzali, keď sa do projektu vstupovalo. „SR z tohto pohľadu triedenia je krajina, ktorá robila  množstvo lokálnych monitorovacích štúdií na zisťovanie rizikových faktorov, nie však na národnej úrovni a len za čiastočne  štandardizovaných podmienok. To bol aj dôvod, prečo sa SR  do pilotnej štúdie zapojilo a mali sme to šťastie, že sa našli domáce zdroje  aj na  vykonanie prvej fázy národnej štúdie, v ktorej bolo oslovených 4030 respondentov – náhodne vybraných občanov a výsledky ktorej s v súčasnosti analyzujú“, uviedla MUDr. Avdičová.

Z vystúpenia reprezentantov EK vyplynulo, že pre EÚ je dôležitý hlavne monitoring rizikových faktorov. Táto inštitúcia plánuje naďalej  podporovať tieto aktivity, ale aj samotné krajiny musia chápať nutnosť riešenia tohto problému a prispievať aj finančne. Jednotlivé krajiny prezentovali svoje skúsenosti z realizácie pilotného projektu, ale čiastočne už aj z národných projektov EHES. Zhodli sa na dôležitosti štandardizácie meraní, ako aj na nutnosti robiť tieto prieskumy pravidelne- aspoň v päťročných intervaloch.

Za SR prezentovala tieto skúsenosti doc. MUDr. Eleonóra Fabiánová, regionálna hygienička RÚVZ v Banskej Bystrici, ktorý bol realizátorom štúdie v SR. Zdôraznila, že výsledky pilotnej štúdie i následných fáz národnej štúdie sa budú používať ako argument na posilnenie správnej preventívnej praxe a zdravotnej politiky SR. „Hlavným motívom bolo, že verejné zdravotníctvo musí zakomponovať do svojej rutinnej činnosti sledovanie zdravotného stavu obyvateľstva a sledovanie rizikových faktorov, jeho vyhodnocovanie, poskytovanie týchto dát exekutíve, ktorá na ich základe môže o opatreniach rozhodnúť. Netreba tiež zabudnúť na opakovanie týchto vyšetrení v pravidelných časových intervaloch“ zdôraznila MUDr. Avdičová. Záverečným odporúčaním konferencie bolo, že pre štandardizáciu práce je vhodné robiť opakovaný tréning tých, čo realizujú vyšetrovanie i opakovacie tréningy počas realizácie pokračovania štúdie národnej.