Volebná noc zo soboty 10.marca na nedeľu patrila jednoznačne Smeru. My sme sa boli pozrieť v banskobystrickej centrále tejto najsilnejšej politickej strany na Robotníckej ulici.

Pred uzavretím volebných miestností sa tu nachádzal okresný predseda Smeru a kandidát Peter Pellegrini, ktorý s ďalšími členmi tejto strany organizoval prípravu miestnosti s televízorom a výsledkovou tabuľou, samozrejme nechýbalo občerstvenie. Postupne prichádzali ďalší Smeráci, medzi ktorými nechýbali mestskí a regionálni poslanci.

Prišli aj ďalší dvaja banskobystrickí kandidáti – krajská predsedníčka Smeru Jana Laššáková a lekár Vladimír Baláž. Spoločenská miestnosť sa naplnila o 22:00 a všetci čakali na prvé povolebné prognózy. Už tá úvodná hovorila o jasnom víťazstve Smeru, aj keď nie s parlamentnou väčšinou. Medzi prítomnými bolo cítiť určité napätie s očakávaním, že sa to postupným sčítaním hlasov zmení a potvrdia sa dlhodobé predvolebné preferencie.

Ako sa začali na tabuli objavovať prvé postupné sčítania, s narastaním percent spočítaných hlasov stúpala aj nálada v sále. Po polnoci už začalo byť čoraz jasnejšie, že volebný výsledok Smeru bude dobrý. Postupne prichádzali aj ľudia z okrskových komisií, ktorí len potvrdzovali narastajúci optimizmus. Väčšina bola presvedčená, že Smer bude zostavovať vládu sám s pohodlnou väčšinou v NR SR.

Nad ránom už vyhrávala harmonika spievalo sa, lebo bolo jasné, že Smer bude mať v NR SR viac ako 80 poslancov a stredopravé strany budú v menšine. Peter Pellelgrini komentoval situáciu takto: „Je to super, lebo aj v Banskej Bystrici sa potvrdzuje, že Smer má veľkú podporu občanov. Je to pre nás záväzok pracovať pre tento región a našich ľudí aj v slovenskom parlamente. Zároveň výzva dobe sa pripraviť na regionálne a komunálne voľby, aby sme potvrdili tieto dobré výsledky dosiahnuté na celoštátnej úrovni.“

Ešte bujarejšie oslavy boli v bratislavskej centrále Smeru, lebo sa splnil sen predsedu Roberta Fica o získaní aspoň milióna hlasov voličov. Bolo to napokon o viac ako stotisíc hlasov pre Smer viac, čo doterajšia ponovembrová história na Slovensku ešte nepoznala.

Dôležité pre Banskobystričanov je, že napriek platnosti volebného zákona o jednom volebnom obvode sa do NR SR prebojovali za Smer-SD štyria banskobystrickí poslanci, ku ktorým pribudne jeden z KDH. To sa o ostatných politických stranách povedať nedá, lebo Banskobystričania na ich kandidátkach sa zďaleka nenachádzali na zvoliteľných miestach.

Volebný výsledok potvrdil dominanciu Smeru aj v Banskej Bystrici. Veď napríklad taká SDKÚ-DS v meste pod Urpínom doposiaľ nemá ani len funkčné miestne združenie. KDH ho síce má, ale táto tradičná strana úplne stratila politický vplyv v mestskom zastupiteľstve a má ho mizivý aj v regionálnom parlamente. Z SaS počuť iba o zopár podnikateľoch, ale o nejakej členskej základni môžu zrejme len snívať. Aj Most-Híd má v Banskej Bystrici iba formálne zastúpenie.

To je totiž aj o tom, či miestni politici dokážu presadzovať veci dôležité pre mesto a región nielen na slovenskej politickej scéne, ale aj v špičkách vlastných strán v Bratislave. Tam kdesi väzí aj ten neodbytný pocit, že centrálna vláda zhodou okolností práve vtedy, keď je pri moci stredopravá koalícia, zabúda na tento región s najväčšou nezamestnanosťou, ktorý nevyhnutne potrebuje hospodárske a investičné impulzy pre naštartovanie svojho rozvoja.

Napriek tomu, že tohoročná volebná kampaň, ktorej vládla Gorila a nie volebné programy kandidujúcich strán, bola azda najšpinavejšia od roku 1990, bol to z predsedov relevantných politických strán jedine Robert Fico, ktorý sa v Banskej Bystrici jasne vyjadril k riešeniu najväčších problémov tohto regiónu. Popri nezamestnanosti či zdravotníctve to bolo napríklad aj pokračovanie v budovaní rýchlostných komunikácií cez Hiadeľské sedlo do Ružomberka a na juh smerom na Rimavskú Sobotu, alebo návrat Finančného riaditeľstva do Banskej Bystrice.

Ak sa niekto pozastavuje nad tým, že tu budeme mať 23 rokov od novembra ´89 vládu jednej strany, mal by sa pozrieť do vyspelých západných demokracií, kde je úplne normálne, keď vládnu len vyprofilovaní konzervatívci, liberáli alebo socialisti. Otázka znie, prečo iba strana Smer-SD dokázala zjednotiť celý ľavicový priestor a predstavuje u nás jedinú a silnú sociálnu demokraciu s európskym ukotvením?

Čo robili doteraz stredopravé strany na Slovensku, ktoré dokážu obrazne povedané rozdeliť aj vlas a súperiť medzi sebou až do tej miery, že sami povalia vlastnú vládu a bez problémov rozbijú vládnu koalíciu? Nie nadarmo odchádzajúca premiérka Iveta Radičová pred voľbami povedala, že ak by malo byť výsledkom volieb opätovné vytvorenie rovnakej stredopravej vládnej koalície aj s Matovičovou stranou (tzv. pravicového zlepenca, ako ho nazýval Smer), tak potom išlo iba o zbavenie sa jej osoby.

Odhliadnuc od znechutenia najmä pravicových voličov kauzami typu Gorila a zlou sociálno-ekonomickou situáciou v krajine na východ od Bratislavy, možno vysloviť názor, že občania to v týchto voľbách zrátali celej pravici (Matovičovi dobrodruhovia k nej celkom určite nepatria). Ak sa porazení politici nespamätajú ani v opozícii a nedokážu voči Ficovým sociálnym demokratom vytvoriť jasnú a silnú pravicovú alternatívu, tak o štyri roky to môže dopadnúť rovnako a utrpia ďalšiu porážku. Tak to jednoducho v demokracii chodí.

V každom prípade občania dali jasnú dôveru strane Smer-SD, ktorá dostala silný mandát na presadenie svojho vládneho programu. A je úplne legitímne, keď ho bude presadzovať sama s vlastnou väčšinovou podporou v parlamente, pričom opozícia ju bude kontrolovať. Či sa to niekomu páči alebo nie. Veď politika pozná len víťazov a porazených, o ktorých rozhodujú voliči.