Banská Bystrica už od leta čaká, ako dopadne odvolanie mesta voči rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR o rozšírení ochranného pásma Mestskej pamiatkovej rezervácie. Za ten čas už obec Slovenská Ľupča uspela s rovnakým odvolaním na Ministerstve kultúry SR.

Slovenská Ľupča namietala neodôvodnené rozširovanie chráneného územia okolo národnej kultúrnej pamiatky Ľupčiansky hrad až do obytnej zóny, čo zbytočne obmedzovalo ďalší urbanistický rozvoj obce a občanom komplikovalo prípadné stavebné úpravy ich domov. Ministerstvo kultúry konštatovalo, že rozhodnutie PÚ SR trpí nedostatkami, pretože úrad v ňom nedostatočne formuloval svoje argumenty. Celý proces tak začne od začiatku.

„Cieľom ochranného pásma je definovať a vyzdvihnúť pamiatkové hodnoty kultúrnych pamiatok v ich prostredí a zabezpečiť podmienky pre usmernený rozvoj vo vymedzenom území tak, aby ostali zachované hodnoty kultúrnych pamiatok, vrátane ich panorámy, či vzťahov k okolitej krajine,“ vysvetľoval zámer rozšírenia ochranného pamiatkového pásma Tomáš Kowalski z Pamiatkového úradu SR.

Nové ochranné pásmo Mestskej pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica oficiálne vyhlásil Pamiatkový úrad SR 7.júla 2011. Toto rozšírené pamiatkovo chránené územie by malo zahŕňať ulice nadväzujúce na historickú urbanistickú štruktúru Banskej Bystrice (Horná, J.Kráľa, ČSA, Medený Hámor, Skuteckého, Rudlovská cesta, Pod Urpínom, Kalvária, Katovná, Lazovná a Tajovského). V ňom sa nachádza aj mestský park, Pamätník SNP, areál Kalvárie, rímskokatolícky, evanjelický a židovský cintorín. Okrem ochrany pamiatok tu majú platiť aj prísne pamiatkové regulatívy ovplyvňujúce výšku a funkcie prípadnej novej zástavby.

Bez ďalšej výstavby má zostať celá Kalvária (biskupstvo uvažuje s objektmi občianskej i bytovej výstavby), park pod Pamätníkom SNP (mesto výhľadovo uvažuje s občianskou výstavbou popri ceste I/66), v areáli Slovenky môžu byť novostavby iba do výšky bývalých továrenských budov (plánovaný je tu 11-podlažný hotel), pri Zimnom štadióne max. do 5 podlaží (investor uvažuje sa o viacpodlažnom polyfunkčnom výškovom dome na Hronskom predmestí). Pre ďalšie plánované stavby v ochrannom pásme si Pamiatkový úrad vyhradí individuálne posúdenie, regulatívy sa premietnu aj do nového územného plánu mesta. Jeho návrh sa teraz verejne pripomienkuje.

Podľa pamiatkárov územný plán aglomerácie mesta musí rešpektovať podmienky ochrany pamiatkového fondu, hoci nadobudol právoplatnosť už skôr. Pamiatkové úrady si chcú ponechať možnosť na iniciovanie zmeny platnej územnoplánovacej dokumentácie v súlade s novými podmienkami ochranného pásma pamiatkovej rezervácie. To však môže byť problém, lebo podľa Ústavy SR je retroaktivita v našom právnom systéme neprípustná. Tá by však v prípade rušenia skôr vydaných právoplatných územných rozhodnutí a stavebných povolení pamiatkármi podľa ich novej normy s veľkou pravdepodobnosťou nastala.

Faktom je, že v meste existujú rôzne názory na rozsah ochranného pásma, ktoré je pomerne značné a výrazne presahuje historické jadro mesta. Niektorí architekti a urbanisti si vedia predstaviť liberálnejší prístup štátnych inštitúcií k modernizácii mesta aj v jeho historickej časti so zachovaním všetkých pamiatok. To sa týka aj priestorov okolo Hrona či na Urpíne, exponovaných priestorov okolo Pamätníka SNP, v blízkosti Kalvárie alebo na okraji centra mesta.

V tomto duchu sa Mesto Banská Bystrica 21.júla 2011 odvolalo voči rozhodnutiu PÚ SR. Pridali sa aj dvaja súkromní vlastníci pozemkov v dotknutom území, Hronka, s.r.o. a Exima, spol. s r.o. s platnými územnými rozhodnutiami na Hronskom predmestí a na Belvederi.

Odvtedy už ubehlo päť mesiacov, ale na rozdiel od Slovenskej Ľupče, Ministerstvo kultúry SR vo veci odvolania voči rozšíreniu ochranného pásma MPR Banská Bystrica zatiaľ o námietkach účastníkov konania nerozhodlo. Ak napadnuté rozhodnutie pamiatkarov zruší, celý proces vyhlasovania ochranného pásma sa začne odznova, už tretíkrát za posledné tri roky.

Za celý čas, čo sa PÚ SR v Bratislave snaží rozširovať ochranné pamiatkové pásmo, v jeho samom jadre pomaly miznú niektoré neudržiavané vzácne kultúrne pamiatky. Hneď pod Urpínom je to napríklad rozpadávajúca sa Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na malej železničnej stanici, stále sa nedarí definitívne zachrániť kaštieľ Radvanských. Zato národnou kultúrnou pamiatkou sa stala záhrada pri Vile Dominika Skuteckého, o ktorej kultúrne využitie mal záujem Banskobystrický samosprávny kraj.

Pri všetkej úcte k práci pamiatkárov sa zdá, že niekedy konajú účelovo. Potvrdil to prípad Slovenskej Ľupče a nemožno vylúčiť, že sa tak stane aj po rozhodnutí o odvolaní mesta Banská Bystrica. Možno by pre budúcnosť bolo lepšie, keby sa Pamiatkový úrad SR snažil o čo najskoršie zakonzervovanie množstva existujúcich kultúrnych pamiatok, ako zbytočne konzervovať i to, čo sa dá v území ďalej rozvíjať.

Ako to dopadne v meste pod Urpínom, sa dozvieme až po Novom roku. Zatiaľ sa môže stať, že aj tí investori, ktorí mali záujem v novo navrhovanom pamiatkovo chránenom území niečo investovať, si to rozmyslia. Potom vyvstane otázka, načo to celé bolo, komu a čomu to poslúžilo?