15. december 2011 sa stal historickým dňom pre Radvanský jarmok, ktorý sa v Banskej Bystrici koná od roku 1655. V Dvorane Ministerstva kultúry SR sa uskutočnil slávnostný zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Z banskobystrického regiónu sa to podarilo aj Aušusníckym službám baníkov zo Španej Doliny, ktorí sú členmi baníckeho bratstva Herrengrund so svojimi typickými uniformami používanými pri baníckych slávnostiach. Spolu s Radvanským jarmokom a aušusníckymi službami baníkov do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísali aj fujaru, Terchovskú muziku a tradíciu ručného zvonenia na zvony.

Minister kultúry Daniel Krajcer k týmto zápisom uviedol: „ Aktom vyhlásenia sa tieto prvky môžu uchádzať o zápis do svetového Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Tam je už fujara zapísaná a dnes ju zapíšeme do nášho zoznamu. V každom prípade sa o tieto prvky treba starať, lebo toto je cesta, ako nestratiť národnú hrdosť.“

Zápisom Radvanského jarmoku do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva našej krajiny sa úspešne naplnila snaha poverenej riaditeľky PKO Lýdie Baranovej. Banská Bystrica tak získala vzácnu kultúrnu značku, ktorá ho môže reprezentovať vo svete a napomôcť tak praktickému formovaniu stratégie rozvoja cestovného ruchu v našom meste.

Radvanský jarmok, ktorého 354.ročník sa uskutočnil v septembri tohto roka, sa tiahne dejinami Slovenska už od 17. storočia a nájdeme ho nielen vo výtvarnom stvárnení Dominika Skuteckého a ďalších známych či menej známych umelcov, ale napríklad aj v literatúre od roku 1870, kedy Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský napísal a vydal poviedku „Radvanský Jarmok“. Nachádzame ho aj v dielach Jozefa Gregora Tajovského, Štefana Žáryho, ale aj českej spisovateľky Boženy Nemcovej.

Návrh na zápis podali vo februári pracovníčky PKO v Banskej Bystrici, poverená riaditeľka Lýdia Baranová ako autorka idey so svojou zástupkyňu Ľudmilou Grausovou, ktorá pripravila projekt. Návrh posudzovala odborná komisia Ministerstva kultúry SR a tá potvrdila, že historická kontinuita a význam jarmoku z hľadiska kultúrno-spoločenskej podstaty si zaslúži zápis do tohto výnimočného zoznamu.

V novodobej histórii sa Radvanský jarmok stáva najmä prehliadkou remeselnej zručnosti domácich i zahraničných ľudových umelcov, ako aj prehliadkou folklórnej tvorivosti, spevu a tanca, v ktorých interpreti uchovávajú vzácne dedičstvo našich predkov. Za desiatky rokov sa pod gesciou Parku kultúry a oddychu a Mesta Banská Bystrica predstavili na Radvanskom jarmoku stovky ľudových umelcov a folkloristov a tisícky návštevníkov , ktorí rok čo rok Radvanský jarmok navštevujú. Radvanský jarmok sa stal aj súčasťou medzinárodného projektu cezhraničnej spolupráce „Ľudia ľuďom“.

Aj pri tejto príležitosti sa chtiac-nechtiac musíme vrátiť do leta tohto roku, keď sa do prípravy dramaturgie tohoročného Radvanského jarmoku obídením PKO vniesli falošné tóny zo strany vedenia mesta. Paradoxne v čase, keď na Ministerstve kultúry SR už bol návrh poverenej riaditeľky PKO Lýdie Baranovej na zápis jarmoku do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pokračovalo to výberovým konaním na nového riaditeľa PKO, pri ktorom personálne zloženie výberovej komisie dávalo tušiť výsledok.

Mestské zastupiteľstvo už dvakrát odmietlo návrh primátora Petra Gogolu na menovanie nového riaditeľa PKO z posledného výberového konania. Možno by si pán primátor po štvrtkovom slávnostnom zápise Radvanského jarmoku do nehmotného kultúrneho dedičstva SR už mohol všimnúť, že miesto zbytočného experimentovania s vlastnými ľuďmi a hľadaním nových umelých kultúrnych značiek mesta neznejúcich ani po bystricky (napr. Grilliada), by bolo načim siahnuť po tom, čo oceňujú iní za hranicami katastra Banskej Bystrice.

Inými slovami ak si Radvanský jarmok zaslúžil zápis do kultúrneho dedičstva Slovenska, tak si poverená riaditeľka PKO zaslúži byť oficiálne menovanou šéfkou mestskej inštitúcie, ktorá túto vzácnu značku dlhodobo chráni a rozvíja…