3 068 euro. To je aktuálna výška platu banskobystrického primátora. Oproti niektorým primátorom krajských či okresných miest (dokonca aj zopár starostom) vraj nič moc. Skúsme si to trochu rozobrať.

Keď väčšinová opozícia na začiatku tohto volebného obdobia schválila Petrovi Gogolovi „len“ minimálny základný plat vo výške 2 636 eur (v júni mu ho novela zákona skresala na 2 454 eur), pohoršovali sa nad tým dokonca aj niektorí miestni novinári. Vraj je to pre primátora krajského mesta dehonestujúce. Vôbec im nevadilo, že také isté minimálne platy vtedy schválili aj primátorom Košíc a Žiliny ich vlastní koaliční poslanci.

Opoziční poslanci to v januári odôvodňovali tým, že primátor by im mal predložiť svoj vlastný plán rozvoja mesta na štvorročné funkčné obdobie, aby ho mali podľa čoho hodnotiť. Jeho predchodca Ivan Saktor to urobil hneď na začiatku a po každom roku sa verejne vyhodnocovalo plnenie schváleného rozvojového programu primátora, aj s dopadom na jeho plat a odmeny.

Napriek tomu, že primátor Gogola dodnes nepredložil poslancom svoj vlastný rozvojový program mesta (ak nerátame júnovú prezentáciu rozvoja cestovného ruchu pripravenú jeho poradcom Neradným), opoziční poslanci boli v novembri veľkorysí a zahlasovali za zvýšenie jeho platu o štvrtinu.

Ako povedal predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu Smer-SD, SNS Ladislav Topoľský: „Plníme svoje slovo, že po roku prehodnotíme plat primátora, ktorý prišiel do funkcie ako nováčik. V niektorých veciach vidno, v iných zasa nevidíme posun. Zvýšenie o štvrtinu je po prvom roku štvorročného obdobia adekvátne.„

Zdá sa, že primátor je s novým platom i so svojou prácou spokojný. „Poslanci si všimli, že reálne pracujem a moja práca začína prinášať výsledky pre mesto,“ povedal pre médiá. Na svoju adresu vyslovil aj vety, ktoré môžu zľudovieť: „Je to o tom čínskom bambuse, ktorý štyri roky zapúšťa korene a rastie len pár centimetrov ročne a potom, v ten štvrtý rok, začne masívne rásť, keď má silné korene. Takže je to taký ten bambus môj súkromný bystrický.„

Takže bambus… Ale vážne. Aj keď ešte celkom neuplynul ten povestný prvý rok nového primátora, dajú sa pomenovať hlavné rysy jeho doterajšieho pôsobenia na banskobystrickej komunálnej scéne. Prišiel ako nezávislý kandidát s podporou vládnych strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd, ktoré nemajú v mestskom parlamentne takmer žiadne zastúpenie. Mal byť primátorom zmeny a transparentnosti, o čom možno už po necelom roku celkom úspešne pochybovať. Niekedy pripomína generála bez vojska.

V 31-člennom zastupiteľstve sa dnes môže spoľahnúť už iba na sedem poslancov BBA a pár nezávislých. Bez dohody s väčšinovou opozíciou Smer-SD, SNS si v zásadných ekonomických a personálnych otázkach neškrtne. Predvolebné sľuby o transparentnom meste sa rozplývajú, ako ranná hmla v jesennom dni. Za Saktora druhé najotvorenejšie mesto na Slovensku, kleslo za Gogolu až na samý chvost samospráv.

Nekoná sa ani sľubované transparentné obsadzovanie miest na mestskom úrade odborníkmi po výberových konaniach. Tie sa často obchádzajú a odborníkov nahrádzajú skôr politickí nominanti alebo kamaráti. Efektívny úrad sa mení na spleť stále sa meniacej organizačnej štruktúry, v ktorej pracuje čoraz viac úradníkov. Nekoncepčné viacstupňové riadenie úradu spôsobuje chaos, charakterizovaný slovami skúseného matadora: „Je tu kopa vedúcich, ale pomaly nemá kto robiť.„

Vyzerá to tak, že najväčšou slabinou primátora je podnikateľ a sponzor jeho volebnej kampane, od januára 2011 prednosta MsÚ Miroslav Rybár. Ako muž v pozadí vniesol na úrad sebe vlastné „podnikateľské“ metódy riadenia, ktoré majú občas veľmi ďaleko od štandardnosti. Ak mu primátor ešte stále bezmedzne dôveruje, tak sa to dá označiť aj za ľudskú slabosť. Tá ho pomaly ťahá smerom dolu, čo má zlé dopady i na samotné mesto. Možno to primátorovi nemá kto otvorene povedať, keďže doterajšie čudné mlčanie novinárskych „jahniat“ o týchto nepríjemných záležitostiach ho môže udržiavať v ilúzii, že všetko na úrade a v meste je OK. Ale to je jeho osobný problém, s ktorým sa skôr či neskôr bude nútený vyrovnať sám.

Tým najväčším problémom vedenia mesta je absolútny nedostatok nových investičných projektov, ktoré by k nám prilákali investorov s novými pracovnými miestami pre Banskobystričanov. V mestskom rozpočte, ktorý je síce vďaka bežným príjmom a šetreniu priebežne prebytkový, dramaticky chýbajú kapitálové príjmy. Kvôli tomu mesto nemôže investovať z vlastných zdrojov, aj keby nejaké projekty malo. Ak sa v meste niečo skutočne robí, tak to iba dobiehajú investície pripravené ešte za Saktora.

Za takmer rok sa nepodarilo zrealizovať žiadny významnejší europrojekt, zatiaľ čo v Selciach stihli z európskych peňazí kompletne zrekonštruovať školu, celé centrum obce a pripravujú ďalšie projekty. Naopak, v našom meste sme za ten čas nezáujmom vedenia mestského úradu dokázali predčasne zmariť europrojekt revitalizácie parkov. Zrejme sú dôležitejšie iné projekty obchodného charakteru, o ktorých sa zatiaľ nehovorí…

Faktom je i to, že do mesta sa vôbec nehrnú investori. A keď aj, tak ich dokážu znechutiť poradné orgány primátora (nedokončená autobusová stanica). Aj malé granty sú dobré (obnovenie Medokýša), ale na rozhýbanie ekonomiky mesta a nových investícií počas pokračujúcej krízy je to pre krajské mesto s 80 tisíc obyvateľmi žalostne málo.

V jednom však primátor Gogola vysoko prevyšuje svojich predchodcov. Je vyslovene reprezentačný typ, ktorý dokáže za mesiac absolvovať obrovské množstvo podujatí a v médiách vystupuje ako profesionál. Darmo, bývalý hovorca sa v ňom nezaprie. Jeho osobné Public Relations (PR) nemá chybu. Regionálni novinári ho majú radi a on ich. Možno aj preto jeho pozitívny mediálny obraz, napriek zatiaľ jedinému škandálu s bulvárnou spoveďou o dvoch nemanželských deťoch, nemusel v očiach Banskobystričanov až tak vyblednúť. Ešteže odolal pokušeniu po úvodnom roku v komunále ísť ako amatér rovno aj do veľkej politiky.

Na jedno by však žiadny verejný činiteľ, tobôž primátor, nemal zabúdať. Už od rímskych čias ku každej moci patria chlieb a hry. Treba zdôrazniť, že práve v tomto poradí. Ak Peter Gogola na to pozabudne, môže sa mu po čase stať, že ľudia v Banskej Bystrici sa nabažia hier, lebo im bez chleba začne škvŕkať v žalúdkoch.

Aj takému bambusu, čínskemu či bystrickému, ktorý štyri roky zapúšťa korene, aby sa konečne rozrástol, môžu tieto už po roku začať hniť pod zemou, hoci na povrchu to na mladom výhonku ešte nevidno. Ide o to, či to takýto bambus dokáže včas zastaviť…