Minulý týždeň nepatril bulvár v denníku Plus 1 deň nejakej hviezde showbiznisu, ale primátorovi mesta Banská Bystrica. Peter Gogola sa tu dvakrát po sebe obšírne spovedal zo svojich dvoch nemanželských detí a lásky k dvom ženám. Aby toho nebolo málo, pridala sa k nemu aj jeho súčasná manželka.

„Bol prvým kráľom starých mládencov. Oženil sa a stal sa otcom krásnych dvojičiek – chlapcov Peťka a Paľka. Žiaľ, manželka niekoľko dní nato zomrela. Vtedajší učiteľ a bubeník v rockovej kapele Peter Gogola (43) si odkrútil materskú dovolenku a po rokoch opäť stretol ženu svojich snov. Mali svadbu a žili spolu šťastne… A potom primátor Banskej Bystrice zistil, že okrem dvojičiek a vyženeného syna má ešte dve ďalšie deti.“ Takto začína jeden z bulvárnych rozhovorov primátora v spomínanom denníku.

Mnohí Banskobystričania, ktorí to čítali a poznajú Petra Gogolu i jeho manželku Katarínu, nechápavo krútia hlavou. Ani nie tak nad tým, že sa priznal k dvom nemanželským deťom splodeným jeho milenkou počas súčasného manželstva. Skôr nad spôsobom, akým ponúkol doposiaľ utajovanú intímnu časť svojho životného príbehu bulváru. Pikošky o „biologickej“ láske k svojej milenke, o priznaní sa k nevere svojej manželke na svätého Valentína, ktorá ho napriek tomu ľúbi a do svojho srdca prijala aj jeho dve nemanželské deti, sú hodné showmana, ktorý potrebuje k udržaniu svojej popularity akúkoľvek pozitívnu či negatívnu reklamu.

Až sa nechce veriť, že práve toto by mala byť nová „imidžovka“ primátora Gogolu. Jedine ak by sa obával, že s tým vyjde skôr jeho milenka, ktorá má od neho žiadať väčší finančný príspevok na ich spoločné deti, na ktoré dobrovoľne prispieva. Kvôli tomu sa teraz musí s ňou súdiť.

Mimochodom jeho predchodca na poste primátora Banskej Bystrice Ivan Saktor (56) sa staral tiež o päť detí a bol trikrát ženatý. Na rozdiel od Petra Gogolu ich splodil s tromi ženami a v čase, keď žil v manželstve alebo bol rozvedený, pričom sa nehlásil k žiadnemu náboženstvu. Médiá o tom všetkom vedeli aj vlani, keď sa jeho bývalej priateľke narodil syn Alex. Aj keď Ivan Saktor bol mediálne široko ďaleko známa osobnosť na celom Slovensku, nikdy nepotreboval ísť do bulváru, ktorý si zvyčajne nájde svoju obeť sám.

Nie je našou úlohou vŕtať sa v súkromí kohokoľvek, ani primátorov. Ale čo si pomyslieť o tom, keď svoje intímne súkromie vytiahne verejný činiteľ sám a rovno v bulvári? Zaráža to práve u nového primátora Banskej Bystrice, s ktorého zvolením do funkcie mnohí spájali nádeje na zásadnú zmenu pomerov v meste. Po necelom roku od volieb však sláva „primátora zmeny“ bledne rovnakou intenzitou, s akou narastá miera sklamania jeho voličov.

Bulvárna spoveď Petra Gogolu zaráža aj preto, že od začiatku si zakladal na svojej dobrej povesti hrdinu, ktorý sa ako hovorca verejne postavil proti praktikám svojho bývalého zamestnávateľa. K tomu patril aj jeho ťažký životný osud osamelého otca dvojičiek po smrti svojej prvej manželky. Neváha sa prejavovať ako hlboko veriaci človek, aby napokon cez bulvár šokujúco vystúpil pred ľudí v štýle rockového bubeníka „Yula“, riešiaceho si následky svojich chlapských pudov na verejnosti.

Všeobecne platí, že každá vládna moc by mala občanom dávať chlieb a hry. Nemožno sa zbaviť pocitu, že na komunálnej úrovni v Banskej Bystrici sa v poslednej dobe začala zvýrazňovať tá druhá stránka miestnej moci a na tú prvú sa akosi zabúda. Spomínané súkromné hry primátora nášho mesta idú nad rámec štandardného chápania politiky, či sa to niekomu páči alebo nie. Sklamané nádeje ľudí vložené do zvolených politických lídrov môžu spôsobiť znechutenie a obrat o 180 stupňov. Aj z primátorových vízií o mohutnom rozvoji cestovného ruchu v meste pod Urpínom napokon môže zostať iba jedno veľké divadlo.

Zaujímavé je, že v miestnych banskobystrických pomeroch (až na výnimky) stále počuť zvláštne mediálne ticho inak zväčša kritických regionálnych novinárov i občianskych aktivistov, ktorí by za takýto škandál bez váhania mediálne „ukrižovali“ ktoréhokoľvek z bývalých banskobystrických primátorov. Akoby niekto nechcel vidieť „nahého kráľa“…

Nevadí ani zjavné neplnenie verejných predvolebných sľubov primátora Gogolu. O čom je dosadzovanie stále podnikajúcich sponzorov a manažérov volebnej kampane primátora do vedúcich pozícií na mestskom úrade bez sľubovaných výberových konaní? A keď aj nejaké sú, akou zhodou okolností ich vyhrávajú ľudia v „správnych“ politických tričkách? Prečo si niektorí Banskobystričania čoraz častejšie kladú otázku, kto vlastne riadi toto mesto?

Mohli by sme ďalej pokračovať v načatej téme, ibaže nie sme žiadni sudcovia. Málokto z nás dokáže hodiť kameňom, kto je bez viny. Azda by už bolo načase, aby opoziční poslanci mestského zastupiteľstva konečne primátorovi k minimálnemu základnému platu pridali niečo navrch. Zdá sa, že teraz by sa mu to aj celkom zišlo…