Sledujúc zvláštny boj časti obyvateľov mestskej časti Šalková, ktorí po dvoch rokoch nečinnosti zrazu objavili v sebe cit občianskej sebaobrany pred výstavbou malej vodnej elektrárne na Hrone, napadne človeka tragikomédia Petra Zvona „Tanec nad plačom“.

Trenčianska spoločnosť ENERGO-AQUA a.s. chce na mieste existujúcej prirodzenej hate pri Šalkovej vybudovať malú vodnú elektráreň s inštalovaným výkonom 710 kW. Stavbu už v roku 2009 povolil Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici. Nasledovali prípravné práce vrátane zabezpečenia eurofondov. Až keď chcel investor tohto roku začať s výstavbou, zrazu sa objavili odporcovia z radov časti občanov Šalkovej bývajúcich pri Hrone. Zobudili sa ako historické postavy vychádzajúce z obrazu v hre známeho dramatika.

Do ich čela sa postavil novozvolený mestský poslanec a podnikateľ Jaroslav Kuracina, ktorý má dom aj firmu v Šalkovej na kopci. Do hry vstupuje nahromadená negatívna energia v ľuďoch, zrazu ožíva aj referendum z 90-tych rokov minulého storočia za osamostatnenie sa tejto časti od mesta Banská Bystrica. Skupine protestujúcich občanov vadí budúci hluk elektrárne, kde dnes hučí splav. Obávajú sa záplav pri zdvihnutej hladine Hrona, komárov zo stojatej vody, znehodnotenia svojich pozemkov, na ktoré im občas presakuje voda z rieky.

Darmo chce investor popri elektrárni na svoje náklady vybudovať novú kanalizáciu pre domy pri Hrone, protipovodňové podzemné steny proti 100-ročnej vode a jej priesakom. Malú vodnú elektráreň, ako zdroj lacnejšej elektrickej energie pre priemyselný park i Šalkovú, na stretnutí s občanmi obhajuje primátor mesta Peter Gogola, vodohospodárski odborníci na čele s profesorom Júliusom Binderom a ing. Ladislavom Podkonickým. Proti nie sú ani zvyčajne kritickí ochrancovia prírody. Tu sa však argumenty bijú s emóciami.

Nasleduje organizovaný odpor skupiny Šalkovčanov, ktorí si najímajú bratislavského advokáta JUDr. Juraja Anettu. Ten v mene dvanástich rodín podáva v mimoodvolacom konaní podnet proti výstavbe malej vodnej elektrárne na Hrone. Znalci miestnych pomerov si kladú otázku, kde Šalkovčania zrazu berú peniaze na nie práve najlacnejšieho advokáta z Bratislavy, keď kvôli osamostatneniu obce sa nedokázali zložiť ani na Ústavný súd?

Občianska odvaha ich však začne opúšťať, keď sa tieto informácie cez médiá dostanú na svetlo dňa. Susedia z radov mlčiacej väčšiny v Šalkovej sa začínajú pýtať, čo tým sledujú a za koho vlastne kopú. Prečo im zrazu vadí malá vodná elektráreň, ktorá prinesie mestskej časti okrem lacnej elektrickej energie aj lepšiu protipovodňovú ochranu a novú kanalizáciu, vďaka ktorej splašky nebudú putovať rovno do Hrona? O čo tu vlastne ide?

Zrazu znervóznela aj aktívna predsedníčka miestnej občianskej rady, zmĺkol agilný mestský poslanec a známy výrobca zbraní. Možno je to iba náhoda, ale v súvislosti s eurofondami a vládnymi dotáciami polícia začína teraz odhaľovať čoraz viac prípadov korupcie v podaní „bielych golierov“. Zhodou okolností okolo Šalkovej práve v tejto dobe zostalo zvláštne ticho. Skoro ako v hre „Tanec nad plačom“, keď sa historické postavy vracajú do obrazu presvedčiac sa, že súčasný skutočný svet sa vyvíja iným smerom.

Onedlho by Krajský stavebný úrad aj so životným prostredím mali vydať konečné rozhodnutia vo veci povolenia výstavby malej vodnej elektrárne Šalková. Len aby to neskončilo ako v Kocúrkove, že tí, ktorí boli proti, ešte budú ľutovať, keď cez ich pozemky nepôjde nová kanalizácia alebo iné užitočné objekty súvisiace so stavbou. Ale taký je život.