Nad Slovenskom sa už druhý septembrový týždeň vznáša tieň tragickej smrti. V ruskom Jaroslavli 7.septembra 2011 spadlo lietadlo s hokejistami, v ktorom spolu so 42 spoluhráčmi, členmi tímu a posádky zahynul aj náš Pavol Demitra. Pripomenuli sme si americkú tragédiu z 11.septembra 2001. Je to stále veľmi živé a zlovestné zároveň.

Bolesť v srdci nemizne. Na slovenského hokejového kapitána s číslom 38 na drese sa nedá zabudnúť. Spomínajú v Trenčíne, Poprade, Bratislave i v Banskej Bystrici.

Život však ide ďalej. V piatok začala televízna Let´s Dance a v Banskej Bystrici sme mali tradičný Radvanský jarmok. Jesenný burčiak s pečenou klobásou, hudbou, spevom a tancom zlepšuje náladu Slovákom, ktorí môžu na chvíľu zabudnúť na celý svet okolo nás.

Za rohom číha hospodárska recesia a pokračovanie krízy, analytici predpovedajú pokračovanie zlých ekonomických časov. Bude menej práce a príjmov pre mladých i starých, opäť si to odnesú stredné a nízkopríjmové vrstvy ľudí. Politici miesto toho, aby spojili sily a niečo vymysleli pre ľudí, sa hádajú. Koalícia sa nevie dohodnúť nielen na reformách, ale ani na eurovale.

Viacerí vravia, že po teplom lete nás čaká horúca jeseň. Do ulíc sa chystajú učitelia a po nich aj lekári, odborári chystajú štrajky. To všetko sa valí na obyčajného človeka (nie Matoviča a spol.) zľava i sprava, médiá chŕlia jednu jóbovku za druhou. Jeden aby sa z toho zbláznil. Mnohí tam dole sa boja o svoju existenciu, verchuška hore o pád akcií na burze či pokles preferencií.

Nájdu sa však frajeri, ktorí to všetko majú v paži. Jeden na najnovšom bielom terénnom BMW pútal pozornosť jarmočníkov exkluzívnym evidenčným číslom BB FIRST a robilo mu to zjavne radosť. Tak už aj do stredu Slovenska dorazila Amerika. Niekto na Slovensku chce byť prvý v rade pred ostatnými, niekomu navždy zostane pri dátume úmrtia číslo 7th alebo v Amerike11th…

Taký je náš svet, kolotoč života a smrti. Nečudo, že človek okrem chleba potrebuje aj hry, trochu potešenia a uvoľnenia z problémov všedného dňa. Trochu pozitívneho myslenia nikomu nezaškodí, ale ani pevnej vôle zatnúť zuby a ísť ďalej.

Nech nás popri tom všetkom prinúti septembrový tieň smrti z Jaroslavli a z New Yorku zamyslieť sa aj nad zmyslom života i smrti. Veď stačí chvíľka a všetko je inak. Nikto nevie, kedy a ako môže prísť zubatá. Osud si nevyberá. Trochu pokory a úcty je teraz na mieste, aj pri spomienke na Demitru a americký september 2001. Nezabúdajme…