1. september je naším štátnym sviatkom. Pripomíname si Deň Ústavy Slovenskej republiky.

Ústava Slovenskej republiky, ako najvyššia právna norma demokratického štátu, bola na Slovensku schválená 1.septembra 1992 vo vtedajšej Slovenskej národne rade (SNR). Tomuto aktu ešte v rámci spoločného štátu predchádzalo prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Nová Ústava SR sa začala rodiť v januári 1990, kedy Predsedníctvo SNR poverilo profesora Karola Planka zostavením odbornej skupiny na prípravu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky, vtedy už bez kľúčového článku o vedúcej úlohe komunistickej strany. Súčasne SNR vymenovala expertov do spoločnej odbornej Komisie Federálneho zhromaždenia ČSSR na prípravu federálnej ústavy.

Prvá verzia bola na svete už v apríli 1990. Podľa nej bola Slovenská republika demokratický a sociálne spravodlivý štát slovenského národa. Obsahovala aj ustanovenie o dobrovoľnom zväzku s Českou republikou a možnosť dobrovoľne zo zväzku federácie vystúpiť. Základnou politickou otázkou bolo, či sa má skôr prijať federálna ústava, alebo národné. Slováci trvali na prioritnom schválení národných ústav. Preto sa musel zmeniť zákon o Československej federácii, ktorý predpokladal súčasné prijatie všetkých troch ústav.

Predsedníctvo SNR 18. júna 1991 konštatovalo svojím uznesením, že okrem oficiálneho návrhu komisie má k dispozícii ďalších šesť návrhov ústavy pripravených poslancami. Preto všetky parlamentné poslanecké kluby mali vypracovať spoločný návrh Ústavy SR. Po rokovaniach Predsedníctva SNR a Predsedníctva ČNR 5. a 6. septembra 1991 v Bratislave bolo zrejmé, že kvôli vzájomným rozporom sa politici nedohodnú. Slovenská strana presadzovala nový pohľad na federáciu. Základom spoločného štátu mali byť dve suverénne republiky česká a slovenská, dobrovoľne odovzdávajúce časť svojich kompetencií federálnym orgánom. Česká strana zastávala názor, že kompetencie republík majú byť odvodené od kompetencií federálnych orgánov.

Uznesením pléna SNR z 12. decembra 1991 sa vyhlásila verejná diskusia k návrhu Ústavy SR a návrhu ústavy sa publikovali v dennej tlači. Za mesiac už SNR evidovala 670 pripomienok k jej zneniu. V roku 1992 po júnových parlamentných voľbách prebiehali rokovania najsilnejších politických vládnych strán o budúcom štátoprávnom usporiadaní. Slovensko reprezentovalo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v Česko Občianska demokratická strana (ODS). Novozvolená SNR prijala 17. júla 1992 Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Predtým sa na politických rokovaniach zástupcovia HZDS a ODS dohodli na postupe legitímneho zániku federácie.

SNR začala rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždňovom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky od 1. januára 1993.

Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu Slovenskej republiky schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade a účinnosť nadobudla dňom jej vyhlásenia 1. októbra 1992. Ústavu vykladá a jej dodržiavanie kontroluje Ústavný súd SR.