Kuracina: „Mesto sa k Šalkovej správa ako zlá macocha!“

Uncategorized
22 /

Poslanec tvrdí, že požiadavky občanov mestskej časti Šalková boli dlhodobo ignorované. Ak by to bolo inak, nikto by na osamostatnenie ani nepomyslel.

salkova_xZdá sa, že zverejnenie snáh členov Občianskej rady v mestskej časti Šalková o odtrhnutie sa od mesta Banská Bystrica vyvolalo značný verejný záujem. Ako prvý reagoval mestský poslanec Jaroslav Kuracina, ktorý nám do redakcie poslal kópie dokumentov z rokov 1996-7, kedy sa o odtrhnutí Šalkovej hovorilo v súvislosti s výstavbou skládky odpadu Škradno.

Ide o známeho podnikateľa a konštruktéra, ktorého firma GRAND POWER, s.r.o. vyrába v Šalkovej zbrane. Mestským poslancom sa stal po posledných komunálnych voľbách a v zastupiteľstve zastupuje volebný obvod č.3 Senica, Šalková, Majer, Uhlisko.

Faktom je, že v septembri 1996 prebehlo referendum za osamostatnenie Šalkovej, ktorého kladný výsledok zobralo vtedajšie mestské zastupiteľstvo na vedomie a prednostke MsÚ Oľge Snopkovej uložilo začať príslušné správne konanie v zmysle zákona. Petičný výbor, ktorý viedol súčasný člen Občianskej rady Šalková Ján Bacík, to požadoval aj od vtedajšieho primátora Igora Presperína.

Mestské zastupiteľstvo vo februári 2007 schválilo návrh na zmenu katastrálneho územia a odporučilo primátorovi mesta predložiť návrh na začatie katastrálneho konania. K zápisu samostatného katastrálneho územia Šalková do katastra však odvtedy nedošlo. Poslanec Kuracina tvrdí, že to odložil sám primátor, údajne kvôli nedostatku finančných prostriedkov na vytvorenie nových katastrálnych máp, čo však nie je doložené. V roku 1998 nastúpil nový primátor Ján Králik a nové zastupiteľstvo. Problém Šalkovej sa už riešil len v súvislosti s výstavbou mestskej skládky, ale bez odčleňovania od mesta.

Treba povedať, že k referendu o odčlenení mestskej časti Šalková od mesta Banská Bystrica v roku 1996 došlo vo vypätej atmosfére, kedy sa miestni občania bránili umiestneniu novej skládky odpadu v časti katastra Škradno. Skládka sa tam však postavila a slúži celému mestu. Pri Šalkovej sa dnes stavia priemyselný park. V zmysle dnes platného zákona mestská časť Šalková s cca 1 200 obyvateľmi nespĺňa ani minimálny trojtisícový limit občanov potrebný na odčlenenie.

Od referenda v Šalkovej uplynulo už 15 rokov a za ten čas odčleňovanie od mesta úplne ustúpilo do úzadia. Po minuloročných komunálnych voľbách, výmene primátora a časti poslancov však ožili snahy novej Občianskej rady v Šalkovej podporované novozvoleným poslancom Jaroslavom Kuracinom dôjsť právnou cestou k osamostatneniu sa od mesta.

„V zmysle Ústavy SR je referendum nepremlčateľné, je to najvyššia forma prejavu vôle ľudu. Keďže požiadavky občanov mestskej časti Šalková boli dlhodobo ignorované, emancipačným snahám sa nemožno čudovať. Šalková je zaťažená dvomi kameňolomami, cez obec neustále jazdia preťažené autá voziace štrk na výstavbu severného obchvatu, proti ich vôli sú tu snahy vybudovať malú vodnú elektráreň. Občanom bol vzhľadom na environmentálnu záťaž spôsobenú smetiskom sľúbený aj bezplatný odvoz smetí, toto však bolo v platnosti len prvé dva roky a teraz je odvoz smetí spoplatnený tak, ako všade inde v meste. Občania Šalkovej sa cítia podvedení“, hovorí poslanec Kuracina.

Podľa neho je Šalková dlhodobo podfinancovaná: „Práve zo Šalkovej idú do mestskej kasy najväčšie peniaze, z poplatkov za smetisko, ako aj z dvoch kameňolomov. Keby sa mesto nesprávalo k Šalkovej ako zlá macocha, nikto by na osamostatnenie ani nepomyslel“, dodal Kuracina.

Časť nespojných občanov zo Šalkovej sa na neho, ako mestského poslanca obrátila s prosbou, či by sa na základe platného referenda z roku 1996 nedalo aj po rokoch vykonať osamostatnenie. Preto dal podklady svojim právnikom, aby posúdili, či a ako by sa to dalo uskutočniť. V súčasnosti už pripravili žalobu na mesto, ktorú podali na Ústavný súd SR.

Bystricoviny.sk v tejto veci oslovili aj primátora mesta a predsedov poslaneckých klubov v mestskom zastupiteľstve. Čakáme na ich stanoviská, aby sme vás s nimi oboznámili.

Zdroj: Bystricoviny.sk (Miro Toman)