Vedomostnej pýche Banskej Bystrice – Univerzite Mateja Bela hrozí, že stratí štatút univerzity. Podľa predbežných výsledkov komplexného hodnotenia Akreditačnej komisie, ktorá analyzuje úroveň vysokých škôl na Slovensku v zmysle kritérií nastavených Ministerstvom školstva SR, banskobystrická UMB nespĺňa jedno zo šiestich kritérií, ktorým je vyšší počet študentov na jedného pedagóga s titulom docent, doktor alebo profesor ako dvadsať.

Rozdelenie slovenských vysokých škôl do troch kategórií – odborné vysoké školy, vysoké školy a univerzity platí od roku 2007. Patriť do najvyššej kategórie univerzity okrem prestíže znamená aj väčšie financie od štátu. Zatiaľ jedinou potvrdenou univerzitou by mala byť Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach a do tejto kategórie by sa mali dostať aj Technická univerzita vo Zvolene a Ekonomická univerzita v Bratislave.

Odhliadnuc od toho, že so splnením tohto kritéria sa borí väčšina slovenských vysokých škôl, okrem UMB to paradoxne postihuje aj Žilinskú univerzitu, na ktorej stále učí súčasný minister školstva Ján Mikolaj. Termín na ukončenie komplexnej akreditácie podľa zákona je 1.september 2009 a rozhodnutie Akreditačnej komisie ako poradného orgánu vlády ešte podlieha schváleniu samotného ministra. Ten doposiaľ všetky jej návrhy akceptoval…

Pre UMB by to znamenalo pokles do kategórie vysoké školy. Podľa vyjadrenia rektorky UMB Beaty Koscovej je nesplnené kritérium pre univerzity diskriminačné a zasiahne aj renomované zahraničné vysoké školy u nás. Pokiaľ však platí, existujú iba dve cesty k vyriešeniu situácie – zvýšiť počet vysokoškolských pedagógov s titulmi alebo znížiť počet študentov UMB (ak sa medzitým nenájde na ministerstve školstva nejaký kompromis ako 3.cesta). Podľa našich informácií zo šiestich fakúlt UMB spĺňajú všetky kritériá len Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov a Ekonomická fakulta. Problémom je najmä vysoký počet externistov.

V každom prípade v záujme UMB i mesta je, aby nám štatút univerzity zostal. Aj za cenu toho, že sa bude musieť zvýšiť dynamika nárastu titulovaných vysokoškolských pedagógov (za tri roky ich pribudlo viac ako 50) a bude pokračovať pokles študentov (za tri roky o takmer 2000). To nie je práve najlepšia správa pre súčasných viac ako 15.000 študentov UMB ani pre čerstvých maturantov, ktorí sa chystajú študovať v Banskej Bystrici. Na odstránenie nedostatkov podľa inkriminovaného kritéria bude mať univerzita rok, inak príde o svoj štatút.

Nezaujatému pozorovateľovi nevdojak napadne, či si niekedy v oblasti školstva miesto odstraňovania bariér zbytočne nestaviame nové umelé prekážky, ktoré v tomto prípade bránia čo najväčšiemu počtu mladým ľudí získať kvalitné vysokoškolské vzdelanie aj na univerzitách. Nezodpovedanou otázkou totiž je, či kvalitu vysokoškolského vzdelania zabezpečuje počet titulov pred a za menom vysokoškolského pedagóga v pomere k počtu študentov na univerzite, alebo merateľná úroveň získaného vzdelania študentov na univerzite trebárs vo vzťahu k úspešnému uplatneniu sa v prvom zamestnaní alebo biznise po škole. Takéto kritérium sa však v hodnotení Akreditačnej komisie nenachádza.