Keď nedávno povedal primátor mesta Banská Bystrica, že dá na mestskom úrade (MsÚ) preskliť dvere na kanceláriách úradníkov, mnohí to považovali za prejav väčšej transparentnosti v banskobystrickej samospráve. Vraj tak občania budú môcť lepšie kontrolovať mestských úradníkov, či pracujú a nekávičkujú.

Ubehli dva týždne a my sme sa boli na MsÚ pozrieť, ako to tam vyzerá. Na chodbe vedúcej k primátorovi mesta, kde v kanceláriách sedia jeho najbližší spolupracovníci vrátane prednostu úradu a viceprimátorky, sú pôvodné dvere bez presklenia. Vchod na sekretariát primátora chráni kamera.

Presklené kancelárske dvere sme našli na vyšších poschodiach, kde sedia pracovníci jednotlivých odborov či oddelení MsÚ. Ani tu to však nie je pravidlom. Ako sme zistili, presklenie sa týka iba radových úradníkov, vedúci majú pôvodné nepriehľadné dvere, zväčša tapacírované. Vyzerá to tak, akoby toto opatrenie malo slúžiť skôr vyšším úradníkom k prehľadnejšej kontrole svojich podriadených obyčajným pohľadom cez sklo.

Pre normálneho občana to v skutočnosti veľa neznamená, lebo viac ako 90% svojich úradných záležitostí aj tak vybaví v klientskom centre prvého príjmu na prízemí, ktoré funguje už od roku 2008. Na vyššie poschodia sa dostane občan iba cez strážnu službu, ktorá zavolá k nemu príslušného úradníka, aby si ho odviedol do svojej kancelárie.

Nemožno sa zbaviť dojmu, že toto „transparentné“ opatrenie primátora mesta bolo skôr marketingovým mediálnym ťahom, ako skutočne užitočnou vecou pre občanov. Na chodbe sme si mohli vypočuť vtipnú poznámku jedného z návštevníkov úradu, že tu sa veci vybavujú asi za tými zatvorenými nepresklenými dverami, aby bolo zabezpečené nejaké súkromie pre rokujúce strany.

Ešte vtipnejšie vyznela ďalšia úvaha dotyčného občana o zavedení pokladničiek pri presklených dverách, do ktorej by sa vhadzovalo trebárs 50 centov, ako je to v niektorých čakárňach u lekára na vyzdvihnutie si ochranných návlekov na topánky. Na MsÚ by sa mince vhadzovali do pokladničky za každé nakuknutie do kancelárie cez sklo na dverách. Kto z radových úradníkov by mal najviac nakuknutí za mesiac, obsah pokladničky by dostal ako odmenu k platu, obsah zvyšných by bol príjmom mestského rozpočtu. Vzápätí sme túto úvahu so smiechom zavrhli, lebo by to na úrade potom vyzeralo ako v nejakej „pip show“.

Niekedy sa tomu hovorí aj čaro nechceného, keď dobrý úmysel sa minie svojho účinku. Nech si to každý vyhodnotí podľa seba, či banskobystrický MsÚ je po tejto čiastočnej sklenárskej úprave priehľadnejší, ako bol doposiaľ. Nám sa zdalo, že áno. Aspoň na chodbách je teraz trochu svetlejšie…