Tak ako po iné roky, aj v roku 2011 sa najväčší nápor na daňových úradoch po celom Slovensku vrátane Banskej Bystrice očakáva v posledný marcový deň.

Kým pre niekoho je marec mesiacom knihy či príchodu jari, pre živnostníkov a firmy je marec mesiacom odovzdávania daňových priznaní. Niektorí podnikatelia si môžu odložiť podanie daňového priznania na jún. Bezpochyby dňom „D“ pre daňové priznanie je posledný marcový deň.

Daňové úrady budú 31.marca otvorené až do 20:00 hodiny. Daňové priznanie je možné poslať aj doporučene poštou s pečiatkou 31.marca. Preto dlhšie otvorené bude mať aj pošta. Ak živnostníci a firmy nepožiadali o odklad podania daňového priznania a nestihli ho podať ani 31.marca, nevyhnú sa pokute najmenej vo výške 33,66 eur pre fyzickú osobu a 66,38 eura pre firmu. Sankcie sú aj za neskoré zaplatenie alebo neodvedenie dane. Tí, čo majú príjmy ako zamestnanci zo závislej činnosti, odovzdávajú tlačivo typu „A“, živnostníci a právnické osoby tlačivo typu „B“. Pokiaľ vám vznikne daňová povinnosť, 2% z dane môžete darovať vybranej organizácii z tretieho sektora. Do 31.marca treba daň aj zaplatiť.

Netreba zabudnúť ani na to, že v tomto roku je potrebné zúčtovať zdravotné poistenie za minulý rok do 31.marca (aj s potvrdeným odovzdaním daňového priznania za rok 2010). Dátum nahlásenia výšky daňového základu do 30.júna platí iba pre sociálnu poisťovňu. V Banskej Bystrici okrem Daňového riaditeľstva SR sídlia dva daňové úrady-jednotka na Triede SNP a dvojka na Kuzmányho ulici.

Aby sme o daniach nehovorili iba sucho vecne, nahliadli sme do poznámok nemeckého filozofa Petra Sloterdijka, rektora univerzity v Karlsruhe. Ten sa na dane pozerá z historického nadhľadu a vyvodzuje z toho zaujímavé závery. Tvrdí, že keď kráľovná Viktória po prvýkrát vyrúbila v Anglicku daň z príjmu vo výške 5%, váhala, či neprekračuje únosnú mieru svojich poddaných. Dnes rozvinuté demokratické štáty zákonom každoročne požadujú takmer polovicu z príjmov svojich produktívnych občanov bez toho, aby sa dotknutí uchýlili k logickej reakcii-protidaňovej občianskej vojne. To je podľa autora výsledok dlhoročnej politickej drezúry.

Predpokladom jedinej moci, ktorá by mohla klásť odpor drancovaniu budúcnosti, je dospieť k novému sociálno-psychologickému vynálezu spoločnosti-revolúcii dávajúcej ruky. Jej dôsledkom by bolo zrušenie povinných daní, ktoré by sa menili na dary bez toho, že by tým verejný sektor musel schudobnieť. Táto premena by musela ukázať, že vo večnom sváre chamtivosti a hrdosti nemusí vždy prevládnuť to prvé.

Toľko Peter Sloterdijk, ktorého filozofické úvahy zrejme nenadchnú žiadneho daňového úradníka. Rovnako ako termín podania daňového priznania každoročne nenadchýňa tisícky živnostníkov a firiem. Skôr ich znepokojujú takmer každodenné „jóbovky“ o pripravovaných zmenách daňového a odvodového zaťaženia najmä drobných živnostníkov s minimálnymi príjmami. Nie nadarmo sa položartom hovorí, že najväčším nepriateľom podnikateľov je štát, ktorý má tendenciu vyberať od ľudí vždy čo najviac na daniach a odvodoch, aj keď oficiálne sa deklaruje pravý opak.

Štátni úradníci si uvedomujú, že nebyť daňových odvodov z práce a príjmov produktívnych občanov, asi by nebolo na verejnú správu a verejné financie. Na druhej strane aj tie musí niekto spravovať, čo si zasa uvedomujú daňoví poplatníci. Takže je to o neustálom hľadaní rovnováhy. Napokon však o tom je demokracia.