Otázka, či sa bude na cirkevných pozemkoch pod banskobystrickou Kalváriou stavať alebo nie, je stále otvorená. Najnovšie do tohto vlečúceho sa sporu zasiahol Pamiatkový úrad SR, ktorý začal správne konanie k vyhláseniu Kalvárie pod Urpínom za národnú kultúrnu pamiatku.

V princípe ide o to, že za národnú kultúrnu pamiatku by mali byť okrem kostolíka vyhlásené aj jednotlivé objekty krížovej cesty (8 kaplniek) a kalvársky kopec aj s dvomi alejami. Pokiaľ sa tak stane, zasiahne to čiastočne aj územie určené pre investičný zámer Biskupského úradu v Banskej Bystrici, podľa ktorého by tu mali stáť štyri rezidenčné vilky s príslušnou občianskou vybavenosťou.

V rámci správneho konania, ktoré bolo vyhlásené 15.marca 2011, môžu jeho účastníci podávať k návrhu na rozšírenie obsahu národnej kultúrnej pamiatky Kalvárie v zákonnej lehote svoje námietky a pripomienky. Príslušné dokumenty sú k dispozícii aj na Krajskom pamiatkovom úrade v Banskej Bystrici v Lazovnej ulici.

Tento krok Pamiatkového úradu SR nasleduje po jeho vlaňajšom predbežnom opatrení v súvislosti s návrhom na rozšírenie ochranného pásma Pamiatkovej rezervácie centrálnej mestskej zóny, kam patrí aj Kalvária. Na tomto širokom území siahajúcom od komplexu Európa prakticky až po Rudlovskú cestu sa do vyhlásenia ochranného pásma zastavilo vydávanie územných a stavebných povolení.

Proti plánovanej výstavbe pod Kalváriou vznikli petície, ktoré podpísalo vlani viac ako päť tisíc občanov. Do čela aktivistov sa postavila časť banskobystrických architektov a historikov, podľa ktorých v danom priestore má byť zachovaná ničím nerušená relaxačno-duchovná funkcia, a nie bytové domy. Niektorí z nich hovoria dokonca o tom, že kvôli výnimočnému „genius loci“ by sa tu nemalo stavať vôbec.

Územné rozhodnutie o umiestnení stavby pod Kalváriou, ktoré požadoval investor, v marci 2010 po vyhodnotení verejného pripomienkového konania banskobystrický Mestský stavebný úrad zamietol. Okrem predbežného opatrenia pamiatkárov bol hlavným dôvodom nesúlad predloženého návrhu investora s platným územným plánom mesta. Ten hovorí o prevažujúcej občianskej vybavenosti v súvislosti s vytvorením zázemia existujúcimi objektmi religiózneho a sociálneho významu. Byty môžu tvoriť iba doplnkovú funkciu k občianskej vybavenosti, čo navrhované štyri vilové domy nespĺňali.

Investor sa proti rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu odvolal na Krajský stavebný úrad, ktorý však dal za pravdu mestu. Spor sa neskôr ocitol na súde, kde je až doteraz. Pokiaľ bude vyhlásené celé územie Kalvárie za národnú kultúrnu pamiatku, možnosť ďalšej výstavby na ňom sa výrazne obmedzí.

Nekonfliktným riešením aj v prípade trvania investičného zámeru Biskupského úradu by mohlo byť zníženie objemu prípadnej bytovej výstavby popri navrhovanej občianskej vybavenosti pod Kalváriou na nevyhnutné minimum, v súlade s platným územným plánom i podmienkami Pamiatkového úradu SR. To by mohlo byť predmetom ďalšej zmysluplnej verejnej diskusie o zachovaní vzácneho kultúrneho a historického dedičstva Kalvárie pre ďalšie generácie.

Ide o hľadanie prieniku legitímneho verejného záujmu občanov s oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a správcu cirkevného majetku, ktorým je na Kalvárii banskobystrický Biskupský úrad. Každému je jasné, že udržiavanie Kalvárie, o ktorej „zmŕtvychstanie“ sa po rokoch komunistickej ignorácie zaslúžil banskobystrický diecézny biskup mons. Rudolf Baláž, si vyžaduje neustále investície. Katolícka cirkev hľadá všetky možnosti vedúce k získaniu potrebných finančných zdrojov, trebárs aj z prenájmu či predaja svojho majetku. Obzvlášť v situácii, keď štát dnes nemá v obmedzenom štátnom rozpočte dostatok peňazí na údržbu existujúcich národných kultúrnych pamiatok.

Preto jedna vec je vyhlásiť celú Kalváriu za národnú kultúrnu pamiatku, druhá vyčleniť na jej údržbu a opravy nevyhnutné financie. Aj o tom treba otvorene diskutovať.