Obdobie fašiangov sa začalo od Troch kráľov. Vyvrcholením bude pochovávanie basy v utorok v noci. Fašiang končí Popolcovou stredou. Po nej nasleduje 40-dňový pôst, ktorý trvá až do Veľkej noci. Tá začína tohto roku až v predposledný aprílový týždeň.

Magicko-prosperitné úkony, charakteristické pre fašiangové obdobie, majú blahodárne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu. Fašiangy boli vždy časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali zábavy i fašiangové sprievody masiek. Maskovanie v obradoch a hrách už od najstarších čias spĺňalo magicko-rituálne a neskôr aj spoločensky zábavné funkcie.

Samotné masky predstavujú zvykoslovné predmety vyrobené z najrozličnejších, v ľudovom prostredí dostupných materiálov. Ich nositelia sa usilovali s nimi stotožniť sa nielen vonkajšou podobou, ale aj predstieraním, že do nich vstúpil duch predstavovaného. Zo staršieho obdobia sú na Slovensku známe len zoomorfné masky. Tieto masky súvisia s prvkami agrárnej mágie a pripisuje sa im predovšetkým plodonosná funkcia. Bývalo ich pomerne veľa a vo fašiangových sprievodoch mávali dominantné postavenie.

Popri zvieracích maskách našli v slovenskom zvykosloví veľmi časté uplatnenie i ľudské – antropomorfné masky. Vo väčšine prípadov býval ich charakter zrejmý, veľakrát sa však prelínali so zvieracími maskami, alebo maskami tajomných nadprirodzených bytostí. Podobu človeka mal slameník. Slamené masky predstavovali rôzne personifikácie fašiangov, pôstu, či koledy. Zároveň však naznačovali ukončenie určitých poľnohospodárskych prác. Do tejto skupiny patria i masky predstavujúce žobráka, starca, či stareny. K najčastejšiemu spôsobu maskovania vo fašiangových obchôdzkach patrilo prezliekanie sa mužov za ženy, ale aj maska predstavujúca súčasne ženu i muža – pouchlap – použena.

V sprievodoch dominovali masky svadobného páru. K všeobecne rozšíreným fašiangovým antropomorfným maskám – patrili masky predstavujúce najrozličnejšie povolania či zamestnania – hájnik, lekár, vojak. Uvedené postavy bývali neobyčajne variabilné. Zúčastňovali sa sprievodov a spravidla parodovali zobrazované profesie v žartovných improvizovaných scénkach. Masky veľmi často zosmiešňovali i určité ľudské vlastnosti, ale často predstavovali i ľudí iných národností a náboženských vyznaní.

Sprievody masiek sa nezaobišli bez muzikantov. Ich hudobné nástroje ako základ ľudovej inštrumentálnej hudby predstavujú v slovenskom prostredí veľmi rozsiahly celok, ktorý počíta takmer 200 nástrojových typov. Rozmanitosť ich zvuku ovplyvňuje aj materiál z ktorého boli vyrobené. V minulosti ich vyrábali deti, pastieri, stolári, kováči, špecializovaní remeselníci, husliari, citaristi, fujaristi, gajdoši, píšťalkári, ale aj mnohí hudobníci len pre svoju vlastnú potrebu.

Fašiangové zvyky sa zachovali najmä na slovenských dedinách. Každá má svoje osobitosti, ale všetky sú znakom veselosti a očakávanej hojnosti, ktoré sú predzvesťou príchodu jari a Veľkej noci.