Keď náš portál upozornil na „bláznivý“ obchod s pseudodrogami priamo na najväčšom banskobystrickom sídlisku v Sásovej, očakávali sme, že to vyburcuje občiansku iniciatívu proti šíreniu týchto zdraviu nebezpečných látok v meste pod Urpínom. Stalo sa, ale v Bratislave.

Tam sa proti sieti Crazy shopov, kde sa tieto nebezpečné látky legálne predávajú vo forme „darčekových“ byliniek, práškov či piluliek, postavili občania z Mlynskej doliny protestnou petíciou. V nej žiadajú zrušenie tohto nebezpečného obchodu odvolávajúc sa na to, že keď to išlo v Poľsku, tak to musí ísť aj u nás. Konať už začali aj miestni hygienici a samosprávni úradníci.

V Banskej Bystrici okrem niekoľkých novinárov a diskutujúcich na našom portáli zareagoval iba primátor mesta s náčelníkom mestskej polície. Po týždni však nevidno žiaden hmatateľnejší výsledok. Azda okrem toho, že podľa predavačky v miestnom Crazy shope, ktorý je v prenájme doslova zašitý pod nápisom „Kvety“ medzi veľkým crazy-plagátom na stene a potravinami CBA, sa zvýšil záujem o tieto produkty. Úrady, občanov ani aktivistov akoby tento problém netrápil. V prvom rade by však mali mať obavy o zdravie svojich detí ich rodičia, lebo práve o ne ide.

[poll id=“51″]

Medzitým sa na Slovensku rozširuje sieť týchto „bláznivých“ obchodov. Po Bratislave, Trnave, Trenčíne, Žiline, Dolnom Kubíne, Námestove, Banskej Bystrici otvárajú ďalší v Martine. Ich majiteľ Peter Zubek z Oravy tvrdí, že žiadny z produktov neobsahuje omamné a psychotropné látky, ktoré by na Slovensku boli zakázané. Zatiaľ má pravdu, až na to, že mefedron a štyri syntetické kanabinoidy v nich obsiahnuté už zabíjali desiatky ľudí v iných krajinách Európskej únie, kde ich zakázali. Veď on je iba obchodník a riadi sa jednoduchou zásadou „čo nie je zakázané, je dovolené“.

Slovenským problémom je, že celý legislatívny proces od zistenia zdraviu škodlivých látok až po ich zákaz trvá neskutočne dlho. Odborníci na protidrogovú prevenciu tvrdia, že by sa to dalo urýchliť vydaním jednoduchej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR. Alebo iniciovať priamo v EÚ prijatie spoločného pravidla pre všetky členské krajiny, aby zákaz predaja pseudodrog v jednej krajine EÚ si mohli automaticky právne osvojiť iné európske krajiny bez potreby opakovaného procesu dokazovania.

Keďže existuje dôvodné podozrenie, že bláznivé darčeky v podobe pseudodrog obsahujú zdraviu škodlivé látky, možno by stačilo predbežné opatrenie miestneho Úradu verejného zdravotníctva, ktorý by mohol vydať dočasný zákaz ich predaja a distribúcie. V Bratislave napríklad žiadajú od predajcu, aby doložil chemické zloženie predávaných produktov. Príkladom môže byť nedávna aféra s podozrením predaja dovezených nemeckých vajec a mäsa s obsahom dioxínu na Slovensku

Vyskúšaným a najúčinnejším prostriedkom pred kupovaním a užívaním drog či pseudodrog je podľa vedúceho Národného monitorovacieho centra pre drogy Imricha Štellera cesta každodennej prevencie, ktorá začína v rodinách. Môžeme samozrejme postupovať aj zákazmi predaja produktov, na ktorých nie je deklarované ich zloženie, ale trpezlivé vysvetľovanie a dohováranie deťom doma, v škole či v médiách, to nenahradí. Je to náročná a dlhá cesta, ale iba tá prináša dlhodobý úžitok. To chce čas, vôľu, pozitívnu energiu a samozrejme aj peniaze.

Ak si zvykneme na to, že napríklad také pseudodrogy začnú byť naším problémom až vtedy, keď kdesi na banskobystrickom sídlisku nájdu predávkovaného mladého človeka a nedajbože niekto zomrie s pričinením mefedronu obsiahnutom v „Tvrdom Míšovi“, bude to tragicky pozde.

Preto sa tomuto problému budeme aj naďalej venovať. Po upriamení pozornosti nasleduje hľadanie riešenia. Možno tak ako v Bratislave, počúvajúc zároveň hlasy odborníkov. Aby to zajtra pre niekoho nebolo naozaj už „po funuse“.