Takúto otázku si môžu klásť občania po prvom pracovnom zasadnutí banskobystrického mestského zastupiteľstva, ktoré odsúhlasilo primátorovi Petrovi Gogolovi iba základný plat vo výške 2.636 eura. Záleží na uhle pohľadu.

O znevážení hovorili najmä koaliční poslanci podporujúci primátora a niektoré médiá, ktoré v minulosti kritizovali bývalého primátora Ivana Saktora a jeho koaličných poslancov pod vedením Smeru. Dnes tvoria títo poslanci väčšinovú opozíciu voči nezávislému primátorovi Gogolovi s predvolebnou podporou pravice, čo determinuje aj situáciu v mestskom zastupiteľstve. V ňom primátor zjavne ťahá za kratší koniec, čo hovorí aj suchá parlamentná matematika.

V porovnaní s predchádzajúcim primátorom alebo s primátormi niektorých menších miest to môže vyzerať ako neúcta poslancov voči prvému mužovi mesta pod Urpínom. Ale myslia si to aj Košičania či Žilinčania, ktorých primátori si sami navrhli iba základný plat a zastupiteľstvá im to odsúhlasili? Alebo Prešovčania, ktorých primátorovi poslanci dokonca neodsúhlasili ani základný plat? To, čo sa u nás niekomu javí ako znevažovanie primátora, sa inde stáva prejavom šetrenia v samospráve v ekonomických zlých časoch alebo nedohody. Potom aj používanie slova „znevažovanie“ nadobúda skôr relatívny význam, než výstižné pomenovanie konkrétneho javu. Alebo platí staré známe „keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté“.

Zostaňme radšej v politickej rovine, ktorá sa neriadi citmi alebo pocitmi, ale neúprosnými pravidlami boja o moc. V ňom platia jednoduché princípy väčšiny a menšiny, dohody alebo nedohody. To sa týka tak veľkej, ako aj „malej“ politiky na komunálnej úrovni. Z tohto uhla pohľadu v Banskej Bystrici „vládne“ primátor s výrazne menšinovou podporou v mestskom parlamente. Na jednej strane je silná stranícka opozícia SMER-SD, SNS postupne disponujúca s viac ako 17 hlasmi svojich kmeňových poslancov z celkového počtu 31. Oproti nim stojí nesúrodá skupina minimálne 7 viacmenej nezávislých poslancov. Možno povedať, že sociálna demokracia v zastupiteľstve nemá rovnocenného liberálno-konzervatívneho oponenta, alebo keď chcete silná ľavica nemá proti sebe takmer žiadnu pravicu.

V 20-ročnej ponovembrovej histórii samosprávy mesta sa primátor Gogola ocitá v tejto menšinovej pozícii prvý raz. Pred ním Mika, Presperín, 2x Králik a Saktor sa mohli oprieť o väčšinovú poslaneckú podporu v zastupiteľstve. To znamenalo aj väčšinovú dohodu na presadzovaní spoločných zámerov dvoch najvyšších volených orgánov mesta.

Súčasná politická situácia v Banskej Bystrici velí menšinovému primátorovi, aby sa dohodol s poslaneckou väčšinou na vzájomnom tolerovaní sa. Ak to nedokáže, tak jeho „vláda“ bude vyzerať tak, ako na prvom pracovnom rokovaní mestského zastupiteľstva, kde opozícia uštedrila primátorovi a jeho prednostovi prvú lekciu z praktickej politiky. Ak pred zastupiteľstvom si nepovedali dve rokujúce strany spoločné áno k návrhu na určenie výšky platu primátora, tak nebolo dohodnuté nič. Také sú pravidlá politického boja, nech sa na to pozeráme z akéhokoľvek uhla pohľadu.

Cestu, ako sa dostať z tejto situácie, pritom načrtli sami opoziční poslanci. V mediálnom huriavku, ktorý sa spustil po schválení iba základného platu pre primátora, trochu zanikli dve dôležité informácie z brífingu poslaneckého klubu SMER-SD,SNS. Jeho poslanci sú pripravení bez problémov schváliť primátorovi príplatok k základnému platu, keď predloží merateľný program rozvoja mesta, čo konkrétne chce v tomto funkčnom období dosiahnuť. Tak, ako to urobil predchádzajúci primátor Ivan Saktor a každý rok dával zastupiteľstvu odpočet svojho programu. Zároveň opoziční poslanci verejne vyhlásili, že budú podporovať primátora vo všetkom, čo bude dobré pre mesto a jeho občanov. Z toho sa dá usudzovať, že banskobystrická parlamentná väčšina je pripravená na dohodu.

Čaká sa teda na to, čo predloží primátor Gogola poslancom, aby sa opozícia mohla k tomu vyjadriť. Zatiaľ to bola iba o zaujatí pozícií. Prípadná „studená vojna“ by mohla časom viesť najmä u primátora k strate dôvery u svojich voličov. Od opozície sa štandardne očakáva jasná opozičná politika, od primátora zasa jasná vládna politika. Bez ich vzájomnej dohody v danej situácii hrozí, že aj kľúčové slová Gogolovej volebnej kampane „zmena a transparentnosť“ postupne vyblednú. Nahradí ich tvrdá realita všedného dňa a nespokojnosť ľudí. Tá vo všeobecnosti škodí vždy tomu, kto je pri moci.

V tejto súvislosti nemožno nespomenúť ani prvé samostatné kroky primátora, ktoré neboli práve najšťastnejšie. Miesto sľubovaných verejných výberových konaní na vedúce úradnícke miesta menoval najvyššieho mestského úradníka bez konkurzu, ktorý navyše ako sponzor jeho kampane aj v tejto funkcii ďalej podniká.

Na prvom pracovnom zastupiteľstve chcel nový prednosta nechať bývalého poslanca Martina Baníka skrytého v predstavenstve Dopravného podniku mesta, čo vyzeralo ako tichá odmena Baníkovi za to, že vo volebnej kampani sa vzdal svojej kandidatúry v prospech Gogolu a prispel k jeho víťazstvu. Keď to vytiahli na svetlo opoziční poslanci a dotyčného navrhli odvolať, tak prednosta (za tichého prizerania sa primátora) začal poúčať poslancov nekompetentným výkladom zákona a chcel stiahnuť materiál z rokovania. Nepomohlo. Poslanci Baníka odvolali. Navyše prednosta dostal tvrdú slovnú príučku, ktorej ozvena prekročila aj hranice nášho mesta. Ak chcel zo svojej pozície niečo unikátne pre mesto, čo si história zapamätá, tak sa mu to týmto krokom podarilo hneď na začiatku jeho úradníckej kariéry.

Podľa opozičných poslancov, ktorí chodia na rokovania s primátorom a prednostom, nedochádza k žiadnym relevantným dohodám ani predkladaniu zásadnejších vecí z ich strany. To, že obaja sú navyše politickými amatérmi bez akýchkoľvek skúseností s komunálnou politikou, je ďalší objektívny handicap nového vedenia mesta. Možno by primátorovi prospelo, keby angažoval k sebe nejakých skúsených poradcov, ktorí už prešli ohňom miestnej politiky a vedia, ako na to.

Preto bližšie k realite bude názor, že poslanecká opozícia uštedrila novému neskúsenému primátorovi prvú lekciu z toho, ako je nastavená politická latka v mestskom parlamente. Môžeme diskutovať o tom, či to bolo správne alebo nesprávne, citlivé alebo necitlivé, ale v politike je to jedna zo štandardných foriem boja o moc. To je holý fakt. Zároveň platí, že z uštedrenej lekcie sa dotknutá strana buď poučí, alebo sa urazí. Je na primátorovi, ktorú cestu si vyberie.