V meste pod Upínom si 11. novembra pravidelne pripomíname Deň vojnových veteránov. Inak tomu nebude ani tento rok na vojnovom cintoríne v Majeri, ale aj ďalších pamätných miestach.

Koniec I. svetovej vojny

Dňa 11. novembra 1918 podpísal maršál Foch v železničnom vagóne v lese pri Compiégne vo Francúzsku prímerie s porazeným cisárskym Nemeckom, o 11:11 hod. zaznela posledná salva I. svetovej vojny.

Podpis prímeria v železničnom vagóne v lese pri Compiégne

Týmto prímerím bolo prakticky dohodnuté ukončenie 1. svetovej vojny – najväčšej a najstrašnejšej, vojny, akú do tej doby ľudstvo spoznalo Dátum 11. november sa stal na pamiatku obetiam vojny v demokratických krajinách Európy, v USA a Kanade „Dňom vojnových veteránov“.

Počas I. svetovej vojny bolo zmobilizovaných viac než 60 miliónov vojakov. Z nich v bojoch padlo približne 10 miliónov.

Na strane štátov Dohody (Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo šlo pritom asi o 6 miliónov obetí, kým na strane Mocností asi o 4 milióny ľudí. Vo vojne navyše zahynuli aj milióny civilistov.

Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných mocností (Nemecko a Rakúsko-Uhorsko).

Deň vojnových veteránov

Dátum 11. november iniciovalo Francúzsko v roku 1919 ako Deň padlých a Deň prímeria. Behom krátkej doby sa spomienka na padlých rozšírila aj v Severnej Amerike ako Deň spomienok a Deň veteránov – v Kanade už ako „Remembrance Day“ na počesť vojakov padlých v oboch svetových vojnách – symbolom 11. novembra sa stal vlčí mak, ktorého papierový kvet si pripínajú ľudia na odev ako spomienku na padlých vojakov.

Ten je odvodený od symbolu tohto dňa, červeného divého maku, ktorý použil v básni Na flámskych poliach vojenský lekár, podplukovník John McCrae ako symbol spomienky na hrôzy vojny a zbytočnosť smrti. Dnes je tak možné práve tento kvet vidieť pri spomienkových a pietnych aktoch, ktoré sa viažu k tomuto dňu.

John McCrae

Spomienka na vojnových veteránov v Banskej Bystrici

V stredu 11. novembra sa o 11-tej hodine a 11-tej minúte koná pietna spomienka pri príležitosti Dňa vojnových veteránov. V snahe pripomenúť si obete vojnových konfliktov a uctiť si tých, ktorí sa zaslúžili o slobodu a nastolenie mieru, sa aj tento rok uskutoční pietne stretnutie na vojnovom cintoríne v Majeri pri  Monumente s vyhliadkovou plošinou.

Tradíciu Dňa vojnových veteránov udržiava Banská Bystrica od roku 2013 a padlých vojakov vo vojnových konfliktoch si vždy uctí spomienkovým aktom pri vojnových hroboch v rámci mesta.  Vďaka spolupráci so Spoločným operačným strediskom OS SR a základnými školami sa spomienkové vence dostanú na všetky pietne miesta v Banskej Bystrici  pripomínajúce vojnové udalosti.

Monument

Spomedzi slovenských miest patrí Banská Bystrica medzi tie, ktoré sa môžu pochváliť príkladnou starostlivosťou o vojnové hroby, pietne symboly, ako aj výtvarné diela vo verejnom priestore. Monument s vyhliadkovou plošinou, ktorý sa nachádza na rozhraní vojnového a civilného cintorína v Majeri, získal v roku 2019 Cenu Dušana Jurkoviča aj ocenenie CEZAAR v kategórii občianske a priemyselné budovy.

„Vence sa okrem vojnového cintorína v Majeri kladú aj pri Pamätníku padlým – Čiernom obelisku na Námestí SNP, pamätníkoch a pri vojnových hroboch na Rímskokatolíckom cintoríne na Námestí Štefana Moysesa, v Kremničke pri Pamätníku obetiam fašizmu a Protitankovej priekope, na Evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici, pri pamätníku prvej svetovej vojny v areáli SOU spojov na Tajovského ulici, na Židovskom cintoríne na Rudlovskej ceste, pri pomníku v areáli MŠ na Sásovskej ceste, pri pomníku v areáli ZŠ na Radvanskej ulici, pri pomníku a masových hroboch vojakov prvej svetovej vojny, na cintorínoch v Sásovej a Rudlovej, či pri pamätníku na Ulici kapitána Jaroša, kde si pamiatku padlých uctia aj žiaci ZŠ Ďumbierska. Súčasťou pietnej spomienky je aj položenie venca pri pamätnej tabuli na Národnom dome, venovanej príslušníkom britského Úradu pre špeciálne operácie, amerického Úradu pre strategické služby a ich slovenským spojencom, ktorí bojovali v okolí Banskej Bystrice počas Slovenského národného povstania v roku 1944,“

hovorí Zuzana Gajdošíková, vedúca medzinárodných vzťahov a zahraničného obchodu.

Banská Bystrica sa dlhodobo venuje starostlivosti o vojnové hroby, pomníky, pamätníky a pamätné miesta, ktoré pripomínajú tragické udalosti vojnových konfliktov. Na území mesta je v Ústrednej evidencii vojnových hrobov Slovenskej republiky evidovaných 823 takýchto miest, na ktorých samospráva pravidelne zabezpečuje bežnú údržbu. Vďaka získaným mimorozpočtovým zdrojom a dotáciám sa ich postupne darí obnovovať a zachovávať ako dôstojné miesta historickej pamäti a úcty k obetiam vojen.

„Jednou z nedávnych realizovaných aktivít bola výsadba izolačnej zelene pozdĺž Protitankovej priekopy v Kremničke. Koncom roka 2025 mesto v tejto lokalite zabezpečilo výsadbu 534 sadeníc hrabu obyčajného v dĺžke 178 metrov. Ochranné pletivo a nová zeleň opticky aj fyzicky oddeľujú vojnový hrob od obytnej zástavby. Projekt bol financovaný z mimoriadneho finančného príspevku Ministerstva vnútra SR vo výške 5 800 eur, pričom mesto sa na jeho realizácii podieľalo sumou približne 1800 eur.  Podporujeme aj ďalšie iniciatívy, napr. minulý rok poskytlo mesto Židovskej náboženskej obci finančný príspevok vo výške 40 000 eur na výstavbu Pamätníka obetiam holokaustu a rasového násilia na Ulici Janka Kráľa v Banskej Bystrici,“

objasňuje Monika Supuková z oddelenia kultúry.

Významným výsledkom dlhoročného úsilia mesta je aj rozšírenie pamiatkovej ochrany autentických miest tragických udalostí v Kremničke. V roku 2024 samospráva zabezpečila archeologický výskum dotknutých miest, ktorý na vedecké a dokumentačné účely realizovala Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre pod vedením doc. PhDr. Pavla Šteinera.

Na základe výsledkov archeologického výskumu, zdokumentovaných historických udalostí a preukázanej súvislosti s existujúcim Pamätníkom obetiam fašizmu vyhlásil Pamiatkový úrad SR v roku 2026 dve samostatné pamätné miesta v Kremničke za národné kultúrne pamiatky.

Ján Nosko pri Pamätníku legionárom

„V roku 2027 plánujeme dokončiť aj obnovu Pamätníka k 35. výročiu SNP v Uľanke, ktorého autormi sú Mikuláš Palko, Pavol Reko a Jiří Rommer. Práce sa zamerajú na narovnanie, stabilizáciu a odborné umelecko-remeselné ošetrenie povrchu jednej z desiatich betónových reliéfnych skulptúr pamätníka, ktorá je naklonená a nachádza sa pri ceste I/59. Na financovanie obnovy sme podali žiadosť o finančnú podporu z FPU,“

dopĺňa banskobystrický primátor Ján Nosko.

Zľava Jakub Gajdošík, Ján Nosko a Martin Majling