Z reakcie nového prednostu MsÚ v Banskej Bystrici Miroslava Rybára na názory našej redakcie vyplýva, že svoje menovanie do funkcie bez výberového konania považuje za legitímne, lebo nie je štatutárom mesta ani v zastúpení. Ním je iba primátor.

Keďže mesto Banská Bystrica ani po zložení sľubu nového primátora a poslancov mestského zastupiteľstva od 20.decembra 2010 ešte nemá viceprimátora a podľa prednostu Rybára ani on nemá takéto poverenie od súčasného primátora, Petra Gogolu už mesiac nemá kto v jeho neprítomnosti zastupovať. Keby sa mu nedajbože niečo stalo, ochorel alebo musel na dlhšie odcestovať, nemá teraz kto miesto neho vykonávať činnosti štatutárneho orgánu. A to radšej nemyslieť na prípad, že by sa práve vtedy vyskytla v meste nejaká nepredvídaná mimoriadna udalosť…

Ide o to, že jeden zo základných dokumentov mesta-Organizačný poriadok MsÚ Banská Bystrica, ktorý schválilo mestské zastupiteľstvo 1.mája 2010 v reakcii na zmeny zákona o obecnom zriadení, predpokladá zastupovanie štatutára v čase jeho neprítomnosti viceprimátorom a prednostom mestského úradu na základe ich písomného poverenia. To sa však podľa všetkého nepremietlo do internej smernice úradu.

Tento moment je podľa pána Rybára dôkazom, že zákon o výkone práce vo verejnom záujme hovorí o nutnom výberovom konaní iba na funkciu štatutára a keďže ním nie je, tak ním nemusel prejsť. Odvoláva sa pritom na interný doklad-Pracovný poriadok Mesta.

Pre korektnosť dodávame, že túto neverejnú internú smernicu úradu sme pri právnej analýze nemali k dispozícii. Ak však v nej chýba časť o zastupovaní štatutára aj prednostom, potom nie je v súlade s vyššou právnou normou, v tomto prípade s platným Organizačným poriadkom MsÚ a súvisiacimi zákonmi SR. Takou by sa stala, keby sa do vnútorného poriadku úradu zaviedla možnosť vykonávať činnosti štatutára mesta aj prednostovi v dobe neprítomnosti primátora a viceprimátora, čo sa malo stať po schválení nového Organizačného poriadku MsÚ v máji minulého roka. Mimochodom práve v tejto prechodnej dobe výmeny primátora a poslancov by to bolo nielen praktické, ale aj potrebné.

Ďalšiu spornú otázku, ktorou je pokračovanie v podnikaní pri súčasnom výkone funkcie najvyššieho mestského úradníka, radšej necháme bez ďalšieho komentára. Tvrdenia pána Rybára o tom, že v čase uzatvárania obchodnej zmluvy jeho firmy Press Group s.r.o. s mestom o tlači Radničných novín v roku 2005 ani v jej súčasnom pokračovaní „moja osoba nebola v obchodnom styku s mestom vtedy a tobôž nie v súčasnosti, keď som ako prednosta tento ani iný obchod nesprostredkoval“, už žiadny komentár nepotrebujú. Platí, že kto chce silou mocou presvedčiť druhých o svojej pravde, si vždy nejakú kľučku nájde, hoc aj právnu. Ibaže zdravý rozum sa len tak ľahko oklamať nedá.

Pán prednosta Rybár nás obviňuje z „opätovného nepodareného pokusu o diskreditáciu“ a žiada nás „zmeniť názor„. Veľmi radi by sme to urobili, ale jeho argumenty nás o tom zatiaľ nepresvedčili. Iba ak v tom, že nedôsledne vypracovaný Pracovný poriadok Mesta je teraz na jeho strane a v prípadnom súdnom spore by sme asi ťahali za kratší koniec.

Nechceme ďalej unavovať našich čitateľov zložitými právnymi úvahami a ohýbaním paragrafov. To nech urobia tí, ktorí to majú v popise svojej práce a sú za to platení. My sme si iba dovolili otvorene prejaviť kritický názor na aktuálne dianie v banskobystrickej samospráve. Na základe vlastných argumentov z právnej analýzy problému sme vyslovili podozrenie z možného porušovania zákona a etiky pri použitom spôsobe menovania prednostu MsÚ a jeho ďalšom podnikaní v najvyššej úradníckej pozícii v meste. Navyše podľa predvolebných sľubov má mesto aj s úradom prejsť radikálnou zmenou smerom k transparentnosti, ale zatiaľ to tak v jeho novom vedení nevyzerá.

Etickú stránku problému aj vo všeobecnejšej rovine konzultujeme s nezávislou organizáciou Transparency International. Riaditeľ Gabriel Šipoš nám k tomu povedal: „Bije sa tu koncept odbornosti a transparentnosti (výberové konania) a funkčnosti a politickej zodpovednosti (menovanie blízkych ľudí). Konsenzus je, že poradcovia či blízki výkonní ľudia sa menujú priamo, „vykonávači“ rozhodnutí a úradníci vo výberových konaniach. Prednosta je sčasti manažér, sčasti poradca primátora. Nevidím preto, na rozdiel od vedúcich odborov, napríklad jasný argument, že prednosta priamo menovaný primátorom je určite zlé riešenie. Druhá vec je, ak to kandidát urobí, no pred voľbami sľúbil niečo iné. To je potom porušenie slova. Podnikanie prednostu tiež vytvára konflikt záujmov, ktorý je ideálne riešený predajom svojej firmy, alebo odstúpením od zákaziek pre mesto.“

Na záver už iba malá poznámka. Superman svojimi nadprirodzenými schopnosťami dokázal brať spravodlivosť do vlastných rúk tak, že nezištne pomáhal ľuďom a mal v sebe pred nimi aj pokoru. Teda aspoň ten filmový…