Posledný deň v roku 2010 nás navždy opustila známa poetka a publicistka Zlata Solivajsová vo veku nedožitých 89 rokov.

Narodila sa 6.mája 1922 v Nitrianskej Blatnici ako Vincúrová. Vzdelávala sa samoštúdiom. Najskôr pracovala ako korešpondentka v obchodnej firme v Topolčanoch, po vydaji od roku 1946 žila v Banskej Bystrici.

V roku 1956 sa stala pracovníčkou Slovenskej knihy, od roku 1960 redaktorkou Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici. Pre svoje odmietavé postoje k okupácii v roku 1968 musela redaktorské miesto vo vydavateľstve opustiť a vylúčili ju aj zo Zväzu slovenských spisovateľov. Potom pracovala ako korektorka v banskobystrickej tlačiarni až do odchodu na dôchodok v roku 1981.

Svoje publicistické príspevky a básne uverejňovala v časopisoch Nový svet, Mladá tvorba, Kultúrny život a Slov. pohľady. Debutovala básnickou zbierkou Jablká plné hviezd (1962), ktorá je výpoveďou zrelého človeka o problémoch doby na konci 50. rokov.

V ďalších zbierkach sa inšpirovala láskou, prírodou a detstvom. Svoj tvorivý záujem rozšírila o tvorbu pre deti. (Vyhnanie z raja-1967, Svietnik s holubičkou-1968). Jej autorská rozprávka Kľúč od každých dverí-1971 bola pod zámienkou, že ide o metaforické narážky na normalizačný režim, zošrotovaná. Vyšla až v roku 1990 v skrátenom vydaní.

Po rokoch vynúteného mlčania sa prihlásila dielom, ktorá je lyrickým záznamom jej životných skúseností (rukopis Naše zelené dažde, Pierko po pierku-1992, Listy do mŕtvej schránky, Ucho ihly-2002). Publicisticky aj básnicky sa orientovala pronárodne. V roku 1994 jej udelili Cena Lea J. Danihelsa a jeho manželky Mimi za výrazne národné literárne dielo.

Posledná rozlúčka s banskobystrickou poetkou Zlatou Solivajsovou bude v piatok 7.januára 2011 o 13:00 hodine v Kremničke. Česť jej pamiatke!