Pri príležitosti 500. výročia Baníckeho povstania sa uskutoční prednáška historika Miroslava Lacka, ktorá prinesie najnovšie poznatky o jednej z najvýznamnejších udalostí sociálnych dejín stredovekého Uhorska. Prednáška ponúkne kritický pohľad nielen na samotné udalosti rokov 1525 – 1526, ale aj na spôsob, akým bolo povstanie interpretované a využívané v moderných dejinách.

Banícke povstanie

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila pri príležitosti 500. výročia Baníckeho povstania v súvislosti s výstavou Vzbura baníkov v Thurzovom dome  prednášku uznávaného historika Miroslava Lacka. 24. júna o 17:00 hod. prinesie do Thurzovho domu aktuálne poznatky a pohľady z novodobého bádania tohto historického míľnika Banskej Bystrice a banského okolia.

Banícke povstanie býva tradične vnímané ako významný sociálny konflikt v stredoslovenskej banskej oblasti. Miroslav Lacko však upozorňuje, že jeho dejiny majú aj „druhý život“ – v 50. rokoch 20. storočia sa stalo jedným z pilierov marxistického výkladu slovenských dejín. Na základe politickej objednávky komunistického režimu ho historik Peter Ratkoš predstavil ako predchodcu triednych zápasov robotníctva, čím výrazne ovplyvnil jeho vnímanie na desaťročia dopredu.

Vincent Hložník: Banícke povstanie

„Prednáška sa zameria na širšie súvislosti obdobia okolo roku 1526, keď sa Uhorsko nachádzalo v hlbokej politickej a hospodárskej kríze a smerovalo k osudovej porážke v bitke pri Moháči. Namiesto ideologických interpretácií predstaví aktuálne výsledky výskumu európskych historikov a historičiek hospodárskych a sociálnych dejín, ktoré odhaľujú komplexné ekonomické príčiny konfliktu. Podľa najnovšieho bádania boli skutočnými hnacími silami nepokojov procesy spojené s ranou globalizáciou, rastom populácie, výkyvmi v peňažnom obehu a zmenami v baníckom podnikaní. Významnú úlohu zohrával aj mocenský zápas uhorských elít o kontrolu nad bohatou stredoslovenskou banskou oblasťou a konflikt s podnikateľskými aktivitami významnej obchodníckej rodiny Fuggerovcov,“

vysvetľuje historik Miroslav Lacko.

Miroslav Lacko

Prednáška tak ponúkne nový pohľad na Banícke povstanie ako udalosť, ktorá nebola len lokálnym konfliktom, ale odrazom hlbokých ekonomických a spoločenských zmien prebiehajúcich v celej Európe na prelome stredoveku a raného novoveku.

Všetci záujemcovia o históriu, dejiny baníctva a spoločenské premeny strednej Európy sú srdečne pozvaní na stretnutie s jedným z popredných slovenských historikov, ktorý predstaví najnovšie poznatky o udalosti, ktorej odkaz rezonuje aj po piatich storočiach.

Robotnícky dom: Banícke povstanie

Mgr. Miroslav Lacko, PhD. (1988)

Je postdoktorský výskumník na Friedrich-Christian-Lesser-Kolleg für Ostmitteleuropa pri Friedrich-Schiller-Universität Jena v Nemecku. Zaoberá sa hospodárskymi a sociálnymi dejinami raného novoveku. V roku 2008 založil ročenku o dejinách baníctva a hutníctva pod názvom Montánna história a v rokoch 2008 až 2019 bol jej editorom.

V rokoch 2011 až 2015 bol interným doktorandom Historického ústavu SAV v Bratislave a doktorandské štúdium ukončil v roku 2015 úspešnou obhajobou dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Historik Miroslav Lacko

Už počas doktorandského štúdia začal pôsobiť v zahraničí. V roku 2012 bol nositeľom Štipendia Ernsta Macha v rámci Akcie Rakúsko – Slovensko, v roku 2013 štipendistom Národného štipendijného programu SR vo Viedni, v rokoch 2014 až 2016 nositeľom Štipendia Richarda Plaschku na Univerzite Viedeň a v roku 2016 získal Štipendium Heinricha Winkelmanna, ktoré udeľuje Nemecké banské múzeum v Bochume renomovaným historikom a archeológom.

V rokoch 2016 až 2018 bol členom Centra pro hospodářské a sociální dějiny Filozofické fakulty Ostravské univerzity v Ostrave. Je autorom viac ako 100 štúdií a článkov, ako aj spoluautorom viacerých monografií (napríklad spolu s Erikou Mayerovou: Der Thurzo-Kodex – eine einzigartige Quelle zum europäischen Bergrecht und Münzwesen um 1500, Innsbruck / Wien: Studien Verlag, 2022, 546 s.). Od roku 2023 spolupracuje s Ústavom anorganickej chémie AV ČR v Prahe na výskume banskobystrického zeleného pigmentu.