Jedným z najpoprednejších občanov mesta pod Urpínom v období stredoveku bol Michal Königsberger, ktorého pôvod sa na základe dostupných písomných prameňov nepodarilo identifikovať.
Podrobnosti o živote banskobystrického mešťana Michala Königsbergera a jeho aktivity v prospech obyvateľov mesta predstaví historik Mgr. Jozef Ďuriančik v Thurzovom dome v stredu 17. júna o 17:00 hod. Vstupné je 3 eurá.

Jozef Ďuriančik
Prednáška priblíži dramatické obdobie rozvoja baníctva v Banskej Bystrici na prelome 15. a 16. storočia, nástup nových technológií, vplyv kapitálu Fuggerovcov i vznik slávnej Thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti.
Súčasťou rozprávania budú aj fascinujúce osudy Königsbergera – richtára, banského podnikateľa, dobrodinca chudobných a podporovateľa cirkevných i svetských stavieb. Mimoriadnym lákadlom bude predstavenie jedného z najzachovalejších stredovekých testamentov v Banskej Bystrici, ktorý odhaľuje nielen majetkové pomery, ale aj hodnoty a zmýšľanie človeka svojej doby.
Michal Königsberger
Prvý krát sa objavuje v Banskej Bystrici v roku 1481, a to hneď ako člen mestskej rady. O osem rokov neskôr zastával funkciu banskobystrického richtára. Záznam z roku 1469 pod menom Michal Königsberger uvádza kremnického komorského grófa.

Veduta stredovekej Banskej Bystrice
Bol majiteľom dvoch domov Niederhausu (Dolného domu) a Oberhausu (Horného domu), ktorého súčasťou bola kaplnka sv. Jána Krstiteľa. Dnes na tomto mieste stojí Katedrála sv. Františka Xaverského.
S menom tohto stredovekého donátora sú dodnes spájané mnohé stavebné a umelecké pamiatky v Banskej Bystrici. Napríklad Kostol sv. kríža, na steny ktorého inicioval už dnes nezachovanú fresku „Sedem radostí P. Márie“.
Podieľal sa aj na výstavbe verejných kúpeľov v Lazovnej ulici, ktoré daroval mestu. Hoci boli kúpele v roku 1761 zničené požiarom, erb Michala Königsbergera bol ponechaný na priečelí novopostavenej budovy. Jeho erb môžete nájsť v klenbe sásovského kostola sv. Antona a sv. Pavla a spoločný portrét s manželkou Benignou na tabuľovej maľbe „Adorácia ostatkov sv. Antona“ na hlavnom oltári.

Erb Michala Königsbergera
Meno Michala Königsbergera sa spája aj s ťažbou a spracovaním rúd
Ťažbu a spracovanie rúd v Banskej Bystrici koncom 15.storočia charakterizuje nízka rentabilnosť. Prechod k hlbinnej ťažbe nebol náročný len na odvodňovanie baní ale tiež na získavanie čistých kovov, nakoľko vyťažené kovy mali nové zloženie a vyžadovali novú technológiu spracovania.
Špecifická situácia bola aj v zložení najvýznamnejších banských podnikateľov. Štefanom Jungom v roku 1466 končí nadvláda starousadlíkov. Nová generácia zastúpená Jánom Langom, Jánom Kuncovičom a Jánom Kolmanom neodolala tlaku hornonemeckého kapitálu prichádzajúceho cez Budín do Banskej Bystrice prostredníctvom J. Ernsta, Víta Mühlsteina a Jána Korvína.

Ján Thurzo a Jakob Fugger
Ťažiari sa spájajú do konzorcií, napriek tomu hlbinná ťažba vyžaduje viac kapitálu ako doterajšia skúsenosť. Banskobystrických starousadlíkov presviedča o nových metódach ťažby a spracovania kovov krakovský podnikateľ Ján Thurzo (1437-1508).
Pochopil, že do baníctva v Banskej Bystrici je potrebná obrovská peňažná hotovosť, ktorá tu chýbala a ktorú Thurzo našiel u augsburgských Fuggerovcov. Spolu s nimi založil podnikateľskú spoločnosť Ungarische Handel-Uhorský obchod, súčasťou ktorej bola TFMS 1495-1546.

Thurzov dom
Priamym účastníkom tohto zápasu je ringbürger a waldbürger Michal Königsberger. Z pramenných archívnych dokumentov a knižnej literatúry sledujeme osudy banskobystrického mešťana, člena magistrátu Banskej Bystrice (1481-1501), richtára v roku 1489. Emil Jurkovič ho dve desaťročia predtým uvádza v pozícii kremnického komorského grófa.
Tiež ako banského podnikateľa a faktora TFMS či dobrodinca najchudobnejších obyvateľom mesta. Pritom aj mecéna a donátora svetských i cirkevných stavieb v meste a jeho okolí. Unikátom je najzachovalejší stredoveký testament v Banskej Bystrici.

Zdroj: Jozef Ďuriančik a SSM , Foto: archív a ilustračné



















