V utorok 26. mája 2026  na ulici Janka Kráľa 6 v Banskej Bystrici bol slávnostne odhalený Pamätník obetiam holokaustu a rasového násilia. Pamätník stojí na mieste bývalej neologickej synagógy, ktorá bola vyše sto rokov symbolom židovskej komunity v meste pod Urpínom. Zbúraná bola v roku 1982 a na jej mieste sa desiatky rokov nachádzal trávnik.

Pamätník je pripomienkou minulosti, ale aj dôležitým odkazom pre budúce generácie. Miestom pamäti, úcty a dialógu, ktoré má pripomínať, aké dôležité je chrániť ľudskosť, toleranciu a vzájomné porozumenie.

Pamätník

V októbri 2025 banskobystrický primátor Ján Nosko spoločne s predsedom Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici Jaromírom Woltom podpísali Zmluvu o spolupráci. Vďaka vyčleneným financiám z mestského rozpočtu vo výške 40 000 eur ku ktorým sa pridali financie z Banskobystrického samosprávneho kraja, od banskobystrickej Židovskej náboženskej obce a darcov, sa podarilo vybudovať toto pamätné dielo.

Autorom projektu je Ing. arch. Igor Faško. Pamätník je navrhnutý z pohľadového betónu s rozmermi 5,5 krát 13 metrov. Vstup do priestoru ústi do portálu, ktorý tvoria dve stély o výške 6,3 a 5,3 metra. Za nimi je pietny priestor, čiastočne prestrešený aj so sedením, ukončený polkruhovou absidou.

V nej je stvárnená menora. Vo zvislej stene je navrhnutý hexagram v podobe Dávidovej hviezdy vo forme perforácie steny. Umiestnená je tam informačná tabuľa so stručným textom vystihujúcim myšlienku stavby a zobrazením bývalej synagógy.

Vizuál projektu

„Spolu so Židovskou náboženskou obcou Banská Bystrica a ďalšími partnermi sme slávnostne odhalili Pamätník holokaustu a rasového násilia. Miesto, kde kedysi stála synagóga, tak opäť dostáva silný odkaz pre súčasnosť aj budúce generácie. Som rád, že mesto mohlo tento dôležitý projekt podporiť aj finančne sumou 40 tisíc eur. Nevnímam to len ako investíciu do tohto monumentu, ale aj ako jasné vyjadrenie toho, že na tragédie minulosti nesmieme zabúdať a že hodnoty ľudskosti, tolerancie a rešpektu musíme chrániť aj dnes. Moje poďakovanie patrí všetkým partnerom, odborníkom aj ľuďom, ktorí projektu venovali čas, energiu a nasadenie. Verím, že toto miesto bude priestorom tichého zamyslenia, úcty a dialógu medzi generáciami,“

uviedol v slávnostnom príhovore banskobystrický primátor Ján Nosko.

Ján Nosko

Jedným z iniciátorov myšlienky vytvoriť miesto pamäti, úcty a dialógu, pripomínajúce, aké dôležité je chrániť ľudskosť, toleranciu a vzájomné porozumenie, bol člen výboru Židovskej náboženskej obce (ŽNO) v Banskej Bystrici Ivan Belan. Samotná výstavba sa začala vlani na jeseň, príprava však trvala až sedem rokov.

„Prvá myšlienka zachovať nejakú pamiatku na budovu synagógy vznikla v roku 2019, čiže sedem rokov trval prípravný proces až do dnešného slávnostného okamihu. Nechceli sme si len pripomínať budovu synagógy, ale i ľudí, ktorí tam chodili, ktorí ju postavili a žili v nej. Takže sme rozšírili celý projekt na pamätník obetiam holokaustu. Odhaľujeme pamätník, ktorý si nemyslím, že by mal byť len ako memento, ale rozhodne ako spomienka na židovskú komunitu v Banskej Bystrici, ktorá bola veľmi významná, hlavne na prelome 19. a 20. storočia, keď tu žilo približne 11 percent obyvateľov židovského pôvodu. Veľmi pomohli rozvoju mesta,“

povedal Ivan Belan, podľa ktorého  je pamätník riešený tak, aby prinášal i priestor pre edukáciu, napríklad pre školy.

Ivan Belan v Osvienčime

Ako zdôraznili viacerí rečníci, holokaust nebol len tragédiou jedného národa, bol tragédiou ľudskosti, bol dôkazom toho, kam až môže viesť nenávisť, fanatizmus a mlčanie väčšiny. Pamätník sa tak stane trvalou spomienkou na obete holokaustu z radov občanov mesta pod Urpínom.

Náklady na výstavbu pamätníka presiahli sumu 100 000 eur. Mesto Banská Bystrica a Banskobystrický samosprávny kraj sa postarali takmer o 50 percent týchto nákladov. Stavbu financovala ŽNO z vlastných zdrojov a príspevkov darcov.

Transporty banskobystrických Židov počas holokaustu

Pred rokom 1942 žilo v Banskej Bystrici 1 327 Židov. Ich odsun z nášho mesta a blízkeho okolia sa začal 24. marca 1942. Miestni gardisti a žandári odvliekli asi 80 mladých mužov do zberného tábora v Žiline a 27. marca ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline v obsadenom Poľsku.

Dievčatá a mladé ženy sústredili 30. marca 1942 v židovskej škole, 83 dievčat odvliekli do zberného tábora v Poprade a 3. apríla 1942 ich deportovali do tábora smrti v Osvienčime. Asi 27 dievčatám a 15 mužom sa podarilo ukryť. Časť z nich prešla ilegálne do Maďarska.

Deportácie celých rodín sa začali koncom apríla 1942. V Banskej Bystrici sústredili niekoľko desiatok židovských rodín, najmä z okolia. Odvliekli ich do zberného tábora v Žiline a odtiaľ ich deportovali 29. apríla do Osvienčimu, kde bola väčšina z nich krátko po príchode zavraždená.

Po oslobodení mesta 25.marca 1945 sa do Banskej Bystrice vrátili stovky preživších. Len malá časť z nich boli pôvodnými obyvateľmi mesta. V prvých povojnových mesiacoch odhalili na okolí Banskej Bystrice viacero masových hrobov.

V najväčšom z nich pri obci Kremnička sa našlo 747 obetí, väčšinou Židov. Židovská komunita zásluhou rabínaDr. Arona Schönfelda, ktorý sa zachránil za pomoci slovenských spoluobčanov, potom obnovila svoju činnosť.

Banskobystrická synagóga

Bola postavená v druhej polovici 19. storočia v neologickom štýle. Jej veľkosť sa dala prirovnať približne ku kostolu svätej Alžbety, ktorý sa nachádza na Dolnej ulici. Synagóga stála na ulici Janka Kráľa, hneď vedľa budovy rabinátu.

Orientovaná bola v smere východ-západ, čo je v súlade s náboženskými pravidlami; schránka na uloženie pergamenových zvitkov Tóry musí byť na východnej stene, smerom na Jeruzalem. Preto sa vchádzalo od západnej strany, z cesty.

Bývalá židovská synagóga

Priečelie synagógy bolo zdobené ornamentami a po stranách ju krášlili vežičky s Dávidovými hviezdami – magen David. Okná s vitrážami mali zaoblené horné časti. Po vstupe do budovy sa po oboch stranách nachádzali schodištia vedúce na chór.

Banskobystrická synagóga bola v čase fašistického Slovenského štátu znesvätená. Pokusy o jej podpálenie, opakované vybíjanie sklených výplní okien a devastácia interiéru boli hrozné. Po vojne boli škody tak výrazné, že obec, ktorá ostala takmer vymretá, nebola schopná ju zrekonštruovať.

Synagóga náčrt

Komunistický režim nebol priaznivo naklonený židovským občanom a synagógy sa často zaberali ako skladové priestory, pričom priestor banskobystrickej synagógy slúžil na uloženie stavebného materiálu a umelých hnojív.

V 80. rokoch 20. storočia bola synagóga vážne poškodená a štát sa rozhodol pre jej asanáciu. Na jej mieste sa nachádza trávnik, na ktorom  odteraz stojí Pamätník obetiam holokaustu a rasového násilia.