V roku 2026 Slovenský rozhlas oslavuje storočnicu, banskobystrická Regina zatiaľ len 69 rokov od  svojho vzniku. Od narodenia redaktora Viliama Mráza, ktorý bol v roku 1957 poverený vytvoriť prvý redakčný kolektív Krajského štúdia Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, uplynie 30. apríla 2026 sto rokov.

Iniciátormi výstavby rozhlasu v Banskej Bystricu boli pracovníci bratislavského rozhlasu, ktorý v roku 1945 pôsobili v povstaleckom Slovenskom slobodnom vysielači, menovite Jozef Vrabec, rodák z Hornej Lehoty a vtedajší riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku.

Viliam Mráz

Ten sa raz vyznal, že  nebude môcť ani zomrieť, pokiaľ jeho rodný kraj stredné Slovensko nebude mať rozhlasové štúdio. V tom čase v celom Československu bolo jediná účelová rozhlasová budova v Plzni. Ostatné štúdia boli umiestnené v budovách, ktoré boli postavené za iným účelom.

Napríklad budova v Bratislave na Zochovej ulici bola pôvodne škola. Krajové  banskobystrické štúdio začalo svoju históriu písať v dvojizbovom byte  budovy terajšieho VÚC na Námestí SNP č. 23. Nová budova rozhlasu na ulici prof. Ladislava Sáru bola odovzdaná do prevádzky v lete 1962.

Budova Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici na ulici prof. Sáru (dnes STVR)

Kolektív pracovníkov štúdia: redaktori, technici, moderátori a iné potrebné  profesie sa za päť rokov existencie štúdia  rozrástol na  šestnásť. Nová rozhlasová budova popri množstve redakčných miestností obsahovala perfektné hudobné štúdio, činoherné štúdio, hlásateľňu a príslušné technické pracoviská.

Zakrátko po presťahovaní do novej budovy vznikla hudobná a literárna redakcia a tiež stredisko umeleckej realizácie, ktoré zabezpečovalo nahrávanie rozhlasových inscenácii a literárne programy.

Viliam Mráz počas prvého vysielania štúdia Banská Bystrica 5. 9.1957

Tým sa štúdio Banská Bystrica stalo dôstojným partnerom bratislavského a košického rozhlasu. Viliam Mráz teda splnil poverenie, ktoré dostal v roku 1957. Vtedajšia vládna moc ho odmenila tak, že za účasť na augustovom vysielaní v roku 1968 ho v roku 1971 prepustila zo služieb  Československého rozhlasu.

V roku 1989 bol aj s ostatnými prepustenými  redaktormi rehabilitovaný.  Nakoľko však bol už dva roky dôchodcom, inštitúcia, ktorú kedysi zakladal, nenašla v mzdovom fonde finančné prostriedky, aby ho mohla zamestnať. Pre jeho kolegov dôchodcov  v Bratislave sa finančné prostriedky našli…

Bystrickí rozhlasáci 1968

Za vysielanie počas augusta 1968 dostal v roku 2019 kolektív  zamestnancov, ktorí v auguste 1968 pôsobili v banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu vrátane šéfredaktora Viliama Mráza in memoriam, od primátora Banskej Bystrice Cenu mesta.

Viliam Mráz zomrel zatrpknutý v roku 2008. Je pochovaný na rímskokatolíckom cintoríne v Banskej Bystrici.

Cena mesta 2019 bystrickým rozhlasákom vrátane Viliama Mráza in memoriam za vysielanie počas augusta 1968 (zľava Karol Demuth, Fedor Mikovič a Ján Nosko)