Takmer 5 tisíc Slovákov ročne začne boj s Parkinsonovou chorobou a nejde len o seniorov

Zdravie
1 /

Na Slovensku žije s Parkinsonovou chorobou približne 22 tisíc ľudí. Pri príležitosti Svetového dňa Parkinsonovej choroby zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) dáta, podľa ktorých bolo v roku 2024 v neurologických ambulanciách diagnostikovaných 4 814 nových pacientov a sledovaných bolo 21 921 ľudí s touto diagnózou.

Parkinsonova choroba

Ide o progresívne ochorenie nervového systému, ktoré vzniká v dôsledku degenerácie častí mozgu zodpovedných za kontrolu pohybu. Hoci je Parkinsonova choroba často spájaná najmä s trasom, jej prejavy sú oveľa širšie. Zahŕňajú spomalenie pohybov, svalovú stuhnutosť, poruchy rovnováhy, ale aj nemotorické príznaky, ako sú poruchy spánku, depresia, zápcha či strata čuchu.

„Po poklese počtu pacientov s Parkinsonovou chorobou počas pandemických rokov sledujeme opätovný nárast. Kým v roku 2021 evidovali neurologické ambulancie približne 19 tisíc pacientov, v roku 2024 ich bolo už takmer 22 tisíc. Z nich bolo novodiagnostikovaných presne 4 814 (2 449 mužov a 2 365 žien),“

približuje hovorkyňa NCZI Alena Krčová.

Alena Krčová

Alena Krčová

Z dlhodobých údajov vyplýva, že zastúpenie mužov a žien medzi pacientmi s Parkinsonovou chorobou je na Slovensku relatívne vyrovnané, s miernymi výkyvmi v jednotlivých rokoch. V roku 2024 bolo sledovaných 11 143 mužov a 10 778 žien.

Netýka sa len seniorov

Parkinsonova choroba sa najčastejšie diagnostikuje u ľudí vo veku nad 60 rokov, no približne každý desiaty pacient má menej ako 50 (zdroj: Parkinson’s Europe). Prvé príznaky pritom nemusia byť jednoznačné. Typické motorické prejavy zahŕňajú spomalené pohyby, svalovú stuhnutosť, tras a problémy s rovnováhou.

Nie všetci pacienti však trpia trasom – približne tretina ho nemá. Na problém môže upozorniť aj zmenšenie písma, sťažené žuvanie, prehĺtanie a artikulácia reči. Presná príčina vzniku Parkinsonovej choroby ostáva u väčšiny pacientov neznáma. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a enviromentálnych faktorov.

Ochorenie je v súčasnosti nevyliečiteľné, no moderná medicína dokáže výrazne zmierniť jeho príznaky a zlepšiť kvalitu života pacientov. Okrem farmakologickej liečby sa využívajú aj pokročilé metódy, ako napríklad hĺbková mozgová stimulácia. Do mozgu sa zavedie elektróda spojená s neurostimulátorom implantovaným zvyčajne pod kožou v hrudnej alebo brušnej oblasti. Produkuje impulzy, ktoré sa vysielajú do mozgu a zastavujú, resp. redukujú elektrické signály spôsobujúce príznaky choroby.

„Včasná diagnostika a správne nastavená liečba dokážu výrazne ovplyvniť priebeh ochorenia a pomôcť pacientom zachovať si čo najdlhšie samostatnosť a kvalitu života,“

dopĺňa Krčová.

Dôležitou súčasťou liečby je aj pravidelný pohyb, rehabilitácia a podpora zo strany rodiny a okolia. Ideálnym pohybom pre ľudí s Parkinsonom je chôdza s palicami, ale aj tanec či posilňovanie. Pacienti, ktorí sa hýbu, potrebujú menšie dávky liekov než tí, ktorí pohyb odmietajú.

Výskyt ochorenia bude pravdepodobne narastať

Vzhľadom na starnutie populácie a predlžovanie dĺžky života možno očakávať, že počet pacientov s Parkinsonovou chorobou bude v budúcnosti naďalej rásť.  Aj preto je dôležité zvyšovať povedomie o ochorení a jeho včasných príznakoch.

Pacienti sa často stretávajú s nepochopením okolia, ktoré ich pre viditeľné prejavy choroby často považuje za narkomanov či alkoholikov. Svetový deň Parkinsonovej choroby si každoročne pripomíname 11. apríla na počesť britského lekára Jamesa Parkinsona, ktorý ochorenie ako prvý opísal.

James Parkinson

James Parkinson

Užitočné rady pre rodinných príslušníkov parkinsonikov (Národný portál zdravia)

– Pacient s Parkinsonovou chorobou by mal čo najviac rozprávať. Knihy a časopisy je vhodné čítať si nahlas, výbornou terapiou je tiež čítanie rozprávok deťom. Pamäťové schopnosti a jemnú motoriku podporia aj tie najobyčajnejšie spoločenské hry, napríklad Človeče, nehnevaj sa.

– Odstráňte zbytočné predmety a upravte domáce prostredie tak, aby bolo bezpečnejšie, priestrannejšie a uľahčovalo pohyb pacienta. Koberce prilepte k podložke obojstrannou páskou, aby ste eliminovali riziko zakopnutia. Úplne vyraďte z domácnosti kusové koberce. Rovnako zvážte, či sú v príbytku nutné interiérové dvere.

– Všade tam, kde je to vhodné (izba, spálňa, kuchyňa, WC) umiestnite držadlá, ktoré pomôžu udržať stabilitu a zabrániť pádom.

– Veľmi dôležité je dobré osvetlenie izieb, chodieb, predsiene, WC. Najmä v noci vzniká mnoho pádov spôsobených zlým svetlom a nedostatočným priestorom na chôdzu.

– Vhodný výber oblečenia, nahradenie malých gombíkov zipsom, nosenie tričiek s dlhým rukávom namiesto košieľ. Topánky by mali byť na pevných nešmykľavých podrážkach a bez šnúrok.

Zdroj: Simona Uhlárová , Foto: ilustračné