Téma letiska Sliač opäť ožila po tom ako sa blíži termín presunu stíhačiek F-16 na letisko Sliač po dokončení rekonštrukcie prevádzkových plôch a tým aj obnovenie vojenskej prevádzky stíhačiek na letisku. Neoddeliteľnou súčasťou a stále diskutovanou je pokračovanie civilných letov na letisku, ktoré sa ukončili v súvislosti s rekonštrukciou ktorá bola nutná na zabezpečenie bezproblémovej prevádzky stíhačiek F-16.

Civilná prevádzka na letisku má dlhoročnú a celkom bohatú históriu, preto je namieste otázka, prečo je potrebné doslova bojovať o jej opätovné obnovenie, keďže civilná letecká prevádzka zažila aj oveľa horšie podmienky („dočasný“ pobyt sovietskej  armády), v ktorých bola vykonávaná.

Dôvod môjho rozhodnutia opäť sa vyjadriť k problematike opätovného sprístupnenia letiska Sliač civilnej prevádzke je nedávna debata na RTVS  v programe Regína, v ktorej odzneli  informácie od bezpečnostného analytika Radovana Bránika, ktoré považujem za problematické a  sporné. Mal som pocit, že problematiku nemal dôkladnejšie  naštudovanú.

Letisko Sliač

Trochu z povojnovej histórie

Na letisku Sliač od konca druhej svetovej vojna stále pôsobili dve zložky – civilná a vojenská, z ktorých každá zodpovedala za zabezpečenie svojej časti prevádzky. Obe zložky veľmi úzko spolupracovali podľa stanovených pravidiel a z toho vyplývajúcich  dohodnutých postupov.

Riadenie letovej prevádzky civilných a vojenských letov bolo zabezpečované každou zložkou samostatne zo spoločnej letiskovej riadiacej veže. Spolupráca nebola jednoduchá a nebola ani bez problémov, ale nedošlo k žiadnej tragickej udalosti  (letecká nehoda, incident) zavinenej nekorektnou či nezodpovednou spoluprácou oboch zložiek.

Letisko Sliač bolo letiskom s vnútroštátnou prevádzkou aj vzhľadom k politickému systému v tých časoch. Lietali tam pravidelné linky z československých letísk najmä z Prahy a Bratislavy  a tiež nepravidelná prevádzka aj z ostatných letísk v republike, takisto aj lety vládnych predstaviteľov (dôležité štátne lety). Letové prevádzkové služby týmto letom  boli poskytované civilnou zložkou a tiež našim vojenským lietadlám.

Mig-21

Piloti sa radšej nechali riadiť civilmi, než sovietskymi priateľmi. Jediné zahraničné lety boli „perevozky“ pri striedaní sovietskeho vojska. Intenzita civilnej  prevádzky nebola veľmi vysoká – približne od 2 000 do 5 000 letov ročne, takže nebol problém zvládnuť tento počet letov spolu s vojenskou prevádzkou, ktorá bola oveľa intenzívnejšia.

Infraštruktúra letiska – jedna vzletová a  pristávacia dráha (RWY), jedna paralelná rolovacia dráha (TWY) spolu so spojovacími TWY medzi RWY a paralelnou TWY. Každá zložka mala tiež svoju vlastné prevádzkové plochy, ktoré neboli využívané spoločne. Civili mali vlastnú odbavovaciu plochu na parkovanie lietadiel a odbavenie cestujúcich, takisto aj svoje vlastné budovy  (administratívnu  a prevádzkovú).

Riadenie letovej prevádzky bolo v časoch socializmu striktne rozdelené medzi vojakov a civilov. Dôvodom boli rozdielne postupy aplikované pre jednotlivé zložky aj v kvôli zabezpečeniu obranyschopnosti republiky. Civilná zložka riadila prevádzku podľa civilných postupov, ktoré v priebehu šesťdesiatych rokov postupne preberali štandardy ICAO v súlade s dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve prijatom v Chicagu v roku 1944 (Chicagský dohovor).

Vojenská zložka, ktorá podľa kompetenčného zákona zodpovedala za súhrnné riadenie letovej prevádzky vo vzdušnom priestore republiky a takisto aj na letiskách s duálnou prevádzkou, mala teda plné právomoci rozhodovať  o vykonávaní letov riadených civilnou zložkou prostredníctvom koordinácie jednotlivých letov uskutočňovanej medzi vojenskou a civilnou zložkou riadenia.

Mig-29

Civilné letisko Sliač v období „dočasného“ pobytu sovietskych vojsk

Letisko bolo v tomto období intenzívne využívané na začiatku stíhačkami Mig-21, ktoré, ak im to počasie dovolilo,  lietali takmer každý pracovný deň a často až do noci vrátane nízkych preletov na letiskom a „zabávali sa“ zhadzovaním vybuchujúcich svetelných zábleskových náloží, čo zaťažovalo okolité obce veľkým hlukom.

Prevádzka bola veľmi intenzívna a koordinácia medzi civilným riadiacim a ruským „руководительom полётов“ bola náročná a stresujúca pre civilného riadiaceho, pretože aj napriek dohodnutým postupom nebolo často umožnené vykonať civilnému lietadlu  bezpečné a plynulé priblíženie a pristátie, takže trpeli riadiaci aj posádky lietadiel.

Neskôr počas vojny v Afganistane boli na letisko dislokované vrtuľníky Mi-8 a Mi-24, určené na výcvik posádok pre boje v Afganistane. Výcvik prebiehal aj tak že na RWY narolovalo 20 a viac vrtuľníkov, ktoré štartovali a aj pristávali súčasne. Koordinácia bola v tomto prípade oveľa náročnejšia, priestor okolo letiska (letiskový okruh) bol tak „prehustený“ a v podstate nebezpečný pre civilnú prevádzku, ktorá by v prípade potreby prerušiť priblíženie tesne pred pristátím a opakovať ho bola vystavená veľkému nebezpečenstvu. Posádky aerolínií sem lietali s obavami a ujala sa prezývka „údolie strachu“.

Zlatým klincom bola dislokácia SU-17 a ich motorové skúšky na začiatku letového dňa. Stojisko týchto lietadiel bolo hneď naproti odletovému terminálu a hluk bol nepredstaviteľný, všetko sa triaslo a to aj vo vašom tele. Samozrejme možnosť sťažovať sa na hluk bola fatamorgána. Nešetrili svojich ľudí, tak prečo by mali brať ohľady na civilov, ktorí tam boli len na príťaž.

SU-17

Civilné letisko Sliač po odchode sovietskych vojsk  (21. jún 1991)

Po spoločenských zmenách v roku 1989 a následnom rozhodnutí o odchode sovietskych vojsk či ukončení platnosti Varšavskej zmluvy v roku 1991 prechádzala armáda náročným obdobím. Na letisku zanechali Rusi poriadne zdevastovanú infraštruktúru, našťastie budova TWR bola použiteľná a takisto aj civilné  zariadenia. Tiež prevádzkové plochy letiska, ktoré civili potrebovali, takže civilná prevádzka pokračovala naďalej. V roku 1991 sa letisko Sliač stalo medzinárodným letiskom.

Po roku 1989 sa zmenili aj postupy na využívanie vzdušného priestoru. Vojaci aj vzhľadom k utlmeniu ich prevádzky neobmedzovali civilov. Prioritu v tom období začínala mať civilná prevádzka, počet letov vo vzdušnom priestore Slovenska  začal  výrazne rásť.

Civilná časť Letiska Sliač

Letové prevádzkové služby vo vzdušnom priestore SR a na riadených letiskách boli civilnou zložkou poskytované prostredníctvom organizácií zriadených ministerstvom dopravy.  V súčasnosti sú  to Letové prevádzkové služby S.R, š.p. Na letisku Sliač stále pôsobili dve zložky civilná aj vojenská, ale v roku 2009 bolo na úrovni ministerstva dopravy a ministerstva obrany dohodnuté odovzdanie poskytovania letových prevádzkových služiebna letisku Sliač vojenskej zložke.

V roku 2009 sa tiež začala rekonštrukcia RWY a TWY, ktorá sa skončila v roku 2010. Vojenská prevádzka sa počas rekonštrukcie presunula na vojenské letisko do Kuchyne (Malacky). Obdobie počas rekonštrukcie využili vojaci na získanie certifikátu na poskytovanie letových prevádzkových služieb (ATS) podľa požiadaviek EÚ a na získanie oprávnení pre vojenských riadiacich letovej prevádzky na  poskytovanie ATS podľa štandardov ICAO, pretože do tých čias mali svoje vlastné vojenské kvalifikácie a teda nemali oprávnenie poskytovať ATS civilnej prevádzke.

Z vojenských letísk na Slovensku boli prví, ktorí toto oprávnenie získali. So získaním certifikátu a oprávnení pre riadiacich im rozhodujúcou mierou pomohol štátny podnik Letové prevádzkové služby SR jednak asistenciou pri tvorbe potrebnej dokumentácie a výcvikom vojenských riadiacich vo výcvikovom stredisku LPS SR, š.p.

Sliač

Rekonštrukcia letiska

Rozhodnutie a nákupe stíhačiek F16  vyvolalo potrebu opätovnej a rozsiahlej rekonštrukcie letiska, preto vláda  v roku  2019 rozhodla a začatí rekonštrukcie. Prvé stíhačky F16 mali na Slovensko priletieť v rokoch 2022-23. V tom čase malo byt letisko zrekonštruované a pripravené na prevádzku F-16.

V súvislosti s ukončením rekonštrukcie sa činitelia ministerstva obrany začali vyjadrovať o zrušení civilnej prevádzky na Sliači. V médiách sa objavili trápne komentáre o F-16 a ich citlivosti na znečistenie RWY civilnou prevádzkou, takisto si vraj americká strana vynútila ukončenie civilnej prevádzky na Sliači po začatí prevádzky F-16 a iné dôvody prezentované vtedajším ministrom obrany.

Na tieto „zaujímavé“ argumenty som reagoval v článku „O spoločnej vojenskej a civilnej budúcnosti letiska Sliač“ uverejnenom na Bystricovinách 3. marca 2021. V článku som uviedol nespochybniteľné argumenty, prečo úmysel zrušiť civilné letisko vzhľadom k začatiu prevádzky F-16 je parádny nezmysel, bez štipky profesionálnej analýzy a racionálneho posúdenia problematiky duálnej prevádzky na letisku Sliač.

F-16

Ako však vyplynulo z komentárov v programe Regína zo dňa 19. 3. 2026, stále pretrvávajú výhrady k civilnej prevádzke na letisku, aj keď v podstate už nie je spochybňovaná a vylučovaná, ale  sú podsúvané názory, že civilná prevádzka môže byť predmetom výrazných obmedzovaní – citujem vyjadrenie Radovana Bránika:

„Vzhľadom aj na priestorové pomery a vzhľadom aj na strategickú polohu v podstate v strede krajiny a vzhľadom na to, že sa skôr či neskôr dopracujeme k vlastnej bojaschopnej letke , bude musieť civilná doprava počítať aj s tým, že bude výrazne obmedzovaná a bude musieť rešpektovať tie vojenské pravidlá. Myslím si, že národno-bezpečnostný záujem má prednosť pred touto civilnou prevádzkou, my sme ale svedkami toho že letiská s duálnou prevádzkou v Európe existujú  mnohé z nich sú úspešné, ale musia výrazne tolerovať ten vojenský sektor.“

V spomenutom článku som bližšie uviedol dve letiská na ktorých pôsobia civili a vojaci s F-16. Odkázal som na publikáciu AIP (letecká informačná príručka) týchto štátov, čo sa zrejme minulo účinkom, preto aj  z iných dostupných zdrojov poskytnem nasledujúce informácie práve kvôli vyjadreniu R. Bránika ohľadne možnosti výrazne obmedzovať civilnú prevádzku. Jednalo so o dve letiská Eindhoven (Holandsko), Bodø (Nórsko) a pridám ešte jedno navyše Aalborg (Dánsko). Na letisku Bodøa Aalborg F-16 v súčasnosti nepôsobia, preto použijem štatistické údaje z rokov ich pôsobenia na oboch letiskách.

F-16 na letisku

Letisko Eindhoven (EHEH – je ICAO skratka pre toto letisko)

Obrázok č.1. text uvedený v AIP Holandska poskytuje informácie o podmienkach na vykonávanie letov na EHEH, ktoré je vojenským letiskom. Na letisku sú v súčasnosti lety F-16 vykonávané nepravidelne, EHEH je pre vojakov najmä letiskovým uzlom pre ich dopravné letectvo.

Údaje o počte civilných  letov a cestujúcich na EHEH – rok 2024 bol počet cestujúcich 6,8 milióna, počet letov 41 500.

Eindhoven Airport published its 2024 annual report today, highlighting a successful year. The airport began expanding its terminal in November, aiming to improve passenger comfort and capacity. Financially, 2024 was a record year, with robust results enabling significant investments. Passenger numbers remained stable at approximately 6.8 million, and customer satisfaction was high with a Net Promoter Score of +43. The airport stayed within the agreed limit of 41,500 flight movements.

Infrašuktúra AD EHEH

Je zrejmé, že letisko Sliač má podobne ako letisko Eindhoven k dispozícii len jedny RWY, jednu paralelnú TWY a oddelené APN (odbavovacia plocha letiska). Aj napriek tomu je tam ročný počet letov 41 500.

Letisko Malmo – Bodø (ENBO)

Na letisku  Bodø do roku 2022 pôsobili stíhačky F-16, potom boli nahradené stíhačkami  F-35. Kvôli hlukovej záťaži, ktoré spôsobujú, boli premiestnené na iné letisko. Počet pohybov do roku 2022 sa pohyboval okolo 40 000 a počet cestujúcich  okolo 1 400 000.

Súčasná infraštruktúra letiska Bodø

Takisto ako letisko Eindhoven aj letisko Bodø má len jednu RWY a dve paralelné TWY, APN je rozdelená pre civilov a vojakov. Južná časť letiska, ktorá bola určená pre F-16  je v rekonštrukcii. Aj keď tam už nepôsobia stíhačky F-16, z dostupnej štatistiky je zrejmé rozsah využitie letiska civilmi do roku 2022.

Letisko Aalborg –  (EKYT)

Takisto ako Nórsko sa aj Dánsko začiatkom roka 2026 rozlúčilo so stíhačkami F16 a nahradilo ich stíhačkami F-35. Text uvedený ďalej poskytuje informácie o podmienkach na použitie vojenských letísk v Dánsku

AIP AD 1

Civil Use of Military Air Base 3.1.

3.1 General Use of military air bases in Denmark with other than State registered aircraft may be made solely when prior permission has been obtained. The use of military air bases as an alternate aerodrome may likewise be made solely when prior permission has been obtained. Aalborg Air Base is not affected by these regulations.

The civil aerodrome operator Aalborg Airport controls and operates the civil and military facilities based on underlying agreements with defence authorities and complies with EU Regulation No 139/2014.

Trafic Figures for 2019-2023 – štatistika prevádzky

Počet letov  (104 pravidelných letov týždenne) – ročný počet všetkých letov nie je uvedený.

Uverejnené 3/11/2025

A historic October has come to a close in the best possible way at Aalborg Airport. With over 151,000 passengers travelling to and from the airport, it became the busiest October ever, surpassing the previous record of 146,624 passengers set in 2017. The month was remarkable in another way as well — in early October, Aalborg Airport was named Denmark’s Best Airport for the fourth time at the Danish Travel Awards.

Takisto ako na letiskách EHEH a ENBO má EKYT jednu RWY a dve paralelné TWY.

Súčasná infraštruktúra letiska

 Záver

Ako z uvedeného vyplýva, na všetkých troch letiskách je civilná prevádzka intenzívna a neporovnateľná s prevádzkou na letisku Sliač v minulosti, taktiež s očakávanou prevádzkou v budúcich rokoch. Preto ma nepríjemne prekvapili výroky o možnosti výrazného obmedzovania civilných letov na letisku Sliač.

Z informácií, ktoré som našiel na internete o hore uvedených troch letiskách nevyplývali možnosti obmedzovania letov. Informácie o obmedzovaní letov na týchto letiskách by boli publikované v AIP jednotlivých štátov  a boli by stanovené postupy pre prevádzkovateľov lietadiel využívajúcich dané letiská.

Na záver by som uviedol informácie o stíhačke F-16, ktoré som našiel voľne dostupné na internete a ktoré budú užitočné na analýzu uvažovaných prípadných výrazných obmedzení pre civilnú prevádzku.

F-16 pre Slovensko

F-16 block 70 pre Slovenskú republiku

Počet lietadiel 14. Údržba – na jednu hodinu letu F-16 je potrebných 15-20 hodín údržby.

Doporučuje sa, aby počet letových hodín za rok nepresiahol 200 – 300, berúc do úvahy únavu draku lietadla ktorý je vystavovaný nadmernému zaťaženiu pri bojovom výcviku pričom sa uvažuje so životnosťou draku lietadla 20 -30 rokov.

Lietadlá sú vybavené najmodernejším radarovým a palubným systém, ktorý umožňuje prevádzku za nepriaznivých meteo podmienok vrátane aplikácie postupov nízkej dohľadnosti.

Rýchlosť v TMA/CTR na priblíženie a pristátie je 170 – 200 knots (314 – 370 km/h), rýchlosť nad prahom dráhy približne 145 – 167 knots (268 – 309 km/h) v závislosti od hmotnosti stíhačky, v porovnaní s lietadlami Airbus  a Boeing ktoré už lietali na Sliač a zrejme by lietali aj naďalej je ich rýchlosť na priblíženie a pristátie je 170 – 200 knots (314 – 370 km/h), rýchlosť nad prahom dráhy približne 120–140 (222 – 259 km/h)  knots.

F-16 na Slovensku

Počet pilotov 18. Na udržanie spôsobilosti a zručností potrebných na zvládnutie techniky pilotáže, rýchle a korektné využívanie palubných systémov má pilot F-16 nalietať v priebehu jedného roka 180 – 250 letových hodín (mesačne 15 – 20,8 hodiny), ďalších približne 350 hodín ročne si vyžaduje výcvik na simulátore.

Celkový ročný nálet pre našich 18 pilotov by mal byť 3 240 – 4 500 letových hodín (mesačný 270 – 375 hodín). Vzhľadom k 14 lietadlám a 18 pilotom na jedno  lietadlo pripadne 1, 285 pilota, teda ročný nálet na jedno lietadlo bude 231,3 – 321,25 hodín, čo je mierna nad odporúčaný hodinový nálet v prípade 250 hod/pilot.

Ako vyplýva z údajov uvedených vyššie samotná prevádzka by nemala byť dôvodom na uplatňovanie výrazných obmedzení. Určite v jednom letovom dni nebudú lietať naraz všetky F-16. Hlavne sú určené na plnenie bojových činností a ich nácvik teda bude prebiehať v priestoroch na to určených (TRA, TSA), ktoré sú mimo letiska Sliač. Letisko využijú na odlet a prílet, teda nebudú výrazne ovplyvňovať kapacitu letiska vzhľadom k uvažovanej civilnej prevádzke.

Rozdiel v rýchlostiach (TMA/CTR) medzi F-16 a civilnými typmi nie je výrazný, tiež by nemal riadiacemu letovej prevádzky spôsobovať problémy pri riadení lietadiel na priblíženie a pristátie.

Americké stíhačky F-16