Povolebná situácia v Banskej Bystrici pripomína Bratislavu. V oboch mestách majú novozvolení nezávislí primátori proti sebe silnú poslaneckú opozíciu. Gogola ľavicovú, Ftáčnik pravicovú.

Ako sa však hovorí, keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. A ani nie je. Ten hlavný rozdiel medzi nimi je v tom, že Gogola je na rozdiel od Ftáčnika absolútny nováčik v politike. Bratislavský primátor má navyše bohaté skúsenosti aj z veľkej politiky, v ktorej reprezentoval SDĽ, ibaže už nevstúpil do Smeru, ale do SDA. Známy je ako bývalý minister školstva v prvej Dzurindovej vláde, potom sa stal úspešným starostom Petržalky.

Peter Gogola sa pohyboval tiež v školstve, ale iba ako učiteľ. Potom sa stal hovorcom generálneho riaditeľa Štátnych lesov SR. Do politiky ho vtiahla jeho vzbura proti praktikám bývalého vedenia štátneho podniku. Aj to ako nezávislého človeka, ktorý až postupne získal podporu pravicových strán súčasnej vládnej koalície pri svojej kandidatúre na primátora mesta.

Skúseného Ftáčnika podporoval vo voľbách silný Smer, vďaka čomu porazil kandidátku pravice Magdu Vášáryovú. V Bratislave tak padla bašta pravice, rovnako ako v meste pod Urpínom bašta ľavice, ale iba na primátorskom poste. Na pohľad tak obe mestá budú viesť generáli bez vojska (v Banskej Bystrici takmer doslovne).

Obaja primátori v Bratislave i v Banskej Bystrici chcú zostať nezávislými od politických strán, ale ich pozícia nie je rovnaká. Kým Ftáčnik si to už vyskúšal v Petržalke ako starosta, ktorý sa dokázal dohodnúť aj s politickými oponentami a svoj úrad viedol dobre, Gogolu v Banskej Bystrici ešte len čaká pravá skúška ohňom.

V banskobystrickom parlamente proti nemu stojí silná nadpolovičná väčšina 17 skúsených poslancov koalície SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS (ak sa k nim pridá aj nezávislý poslanec Milan Smädo, bude to osemnástka). Gogola sa tak bude môcť opierať iba o rôznorodú menšinu zloženú zo štyroch poslancov SDKU-DS a SaS a možno „občianskej“ sedmičky z Banskobystrickej alternatívy. Tú však na politické výslnie dostáva skôr dôsledná opozičná politika, ako podpora akéhokoľvek primátora. O dvoch zostávajúcich nezávislých poslancoch-podnikateľoch toho veľa nevieme, ale aj keby podporovali Gogolu, stále to bude maximálne 13 proti 18.

Pokiaľ si opozícia zachová svoje silné postavenie v mestskom parlamente a nepodľahne vábeniu zo strany podnikateľov podporujúcich Gogolovu volebnú kampaň (zatiaľ sa zviditeľnil iba majiteľ miestneho tlačiarenského impéria-superman Miroslav Rybár), bez dohody s ňou si primátor takpovediac nekopne. To sa týka všetkých dôležitých ekonomických či iných uznesení mestského zastupiteľstva, v ktorých sa vyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov z 31 poslancov.

Pokiaľ by väčšina prijala uznesenie proti vôli primátora, ten môže použiť svoju jedinú zbraň-nepodpísať ho a vrátiť do zastupiteľstva. Poslanci ho potom musia potvrdiť kvalifikovanou trojpätinovou väčšinou prítomných, inak uznesenie nenadobudne právoplatnosť. Na presadenie vôle primátora existuje jediná skutočná zbraň-rozumná dohoda s väčšinou.

Zatiaľ sa nezačali oficiálne rozhovory primátora Gogolu s predstaviteľmi poslaneckej opozície, ktorých výsledky budú kľúčom k nastaveniu pomerov v banskobystrickom parlamente. Ak nepočítame prvé pokusy rôznych sprostredkovateľov z Gogolovho pozadia o kontakt s novozvolenými poslancami koalície SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, to najdôležitejšie by sa malo udiať ešte pred Vianocami, konkrétne pred 20. decembrom, kedy zložia sľub zvolení zástupcovia občanov mesta v zrekonštruovanej Radnici.

Ako prvých primátor podľa zákona ustanovuje svojho zástupcu-viceprimátora (prípadne dvoch) z radov poslancov a prednostu mestského úradu. To je však zároveň všetko, čo môže urobiť bez mestského zastupiteľstva. Všetky ostatné úkony, počínajúc od voľby a odvolania hlavného kontrolóra, riaditeľov mestských podnikov a organizácií, už môže primátor urobiť len so súhlasom mestského zastupiteľstva. To znamená, že pokiaľ nezíska pre svoje návrhy väčšinovú podporu, nič sa nezmení.

Z tohto hľadiska bude silná opozícia predstavovať pre primátora bez reálnej politickej podpory a bez dohody s opozíciou vážnu prekážku na ceste k plneniu jeho volebného programu. V reálnom politickom svete sa totiž vyhláseniam typu „chcem byť primátorom všetkých občanov“ dá iba ťažko uveriť. Politická matematika nepustí…

Tak trochu to pripomína aj pozíciu súčasnej premiérky Ivety Radičovej. Situácia v NR SR, kde poslanci vládnej koalície opakovane nedokážu zvoliť nového generálneho prokurátora, postavila „nezávislú“ premiérku pred hraničné rozhodnutie. Ak sa nedohodnú a zostane ten pôvodný, odstúpi z funkcie a položí vládu. Málokto pochybuje o tom, že ak k tomu príde, tak to aj skutočne urobí.

Aj keď je to predčasné a skôr špekulatívne, do takýchto situácií sa vzhľadom na politické rozloženie síl v Banskej Bystrici môže kľudne dostať aj Peter Gogola. Ak trvá na svojej nezávislosti, môže prípadné blokovanie svojich plánov opozíciou postaviť na hranu podobne ako Radičová. Na rozdiel od nej však za ním nestojí žiadna politická sila. Tak prečo by to robil? Iba ak pre zachovanie svojho čistého štítu…

Nechajme to na nich. V každom prípade na Slovensku, v Bratislave i v Banskej Bystrici sú rozhodené politické kocky celkom zaujímavo. Otázkou zostáva, komu napokon zostane v rukách „čierny Peter“, alebo kto sa bude smiať na konci (alebo naposledy)?