Komunálne voľby 27. novembra rozhodli aj o tom, že z ôsmich primátorov krajských miest zostávajú na svojom poste iba dvaja – Jozef Dvonč v Nitre a Pavel Hagyari v Prešove. Ostatní šiesti odchádzajú s päťmesačným odstupným.

Plat primátora sa odvíja od počtu obyvateľov mesta a priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá sa v minulom roku násobila koeficientom 1,67-3,89. Poslanci mestského zastupiteľstva môžu navrhovaný plat primátorovi ešte zvýšiť. Pre zaujímavosť uvádzame mesačné platy primátorov krajských miest podľa ich výšky (v zátvorke dlh na hlavu obyvateľa mesta za rok 2009 podľa INEKO):

1. Bratislava – Andrej Ďurkovský 5.927 eur (310 eur) 431.000 obyvateľov
2. Košice – František Knapík 4.500 eur (168 eur) 234.000 obyvateľov
3. Trnava – František Bošnák 4.311 eur (298 eur) 68.000 obyvateľov
4. Nitra – Jozef Dvonč 4.026 eur (226 eur) 84.000 obyvateľov
5. Trenčín – Branislav Celler 3.954 eur (236 eur) 56.000 obyvateľov
6. Banská Bystrica – Ivan Saktor 3.791 eur (169 eur) 80.000 obyvateľov
7. Žilina– Ivan Harman 3.000 eur (1.072 eur) 85.000 obyvateľov
8. Prešov – Pavel Hagyari cca 3.000 eur (neuvádza) 91.000 obyvateľov

Ivan Saktor sa so svojím mesačným platom nachádza až v dolnej polovici medzi primátormi krajských miest. Rovnako na chvoste sa nachádza mesto Banská Bystrica v porovnaní zadlženia krajských miest na hlavu občana. Samozrejme, že plat primátora nemá žiadny súvis so zadlžovaním mesta, ale predsa len je zaujímavé vidieť tieto ukazovatele vedľa seba.

Čo sa týka ďalšej budúcnosti šiestich odchádzajúcich primátorov, dvaja z nich zakotvia v NR SR. Andrej Ďurkovský už je poslancom za KDH, Ivan Harman (SDKÚ-DS) by mal v NR SR nahradiť novozvoleného primátora Liptovského Mikuláša Alexandra Slafkovského. Ivan Saktor sa bude venovať súkromnému podnikaniu, ostatní odchádzajúci primátori Košíc, Trnavy a Trenčína sa zatiaľ k svojej budúcnosti nevyjadrili.

Pre nastupujúceho banskobystrického primátora Petra Gogolu však zrejme nebude tak dôležitá výška platu, ale skôr udržanie pomerne nízkej zadlženosti mesta. Nebude to mať jednoduché, lebo hospodárska kríza ešte nepovedala svoje posledné slovo. Podielové dane sa síce postupne dostávajú na plánovanú úroveň, ale kapitálové príjmy z predaja majetku už dlhšie stagnujú a mestské obchodné spoločnosti sa musia zotaviť po veľkých investičných projektoch rekonštrukcií plavárne a radnice, ekologizácii MHD a príprave priemyselného parku.

Možno pomôžu europrojekty a noví investori, ktorí smerujú aj do mesta pod Urpínom. Napokon viac sa dozvieme až po ustanovujúcom zasadnutí nového mestského zastupiteľstva 20.decembra a prvých krokoch nového primátora.