Minulý týždeň banskobystrický primátor Ján Nosko spoločne s predsedom Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici Jaromírom Woltom podpísali Zmluvu o spolupráci. Vďaka vyčleneným financiám z mestského rozpočtu vo výške 40 000 eur tak mesto významne podporí výstavbu Pamätníka holokaustu a rasového násilia.

Pamätník bude stáť na ulici Janka Kráľa, na mieste, kde do roku 1982 stála židovská synagóga. Prvé práce sa už začali, ďalšie budú pokračovať na jar budúceho roka.

„Som presvedčený, že pamätník bude dôstojne pripomínať tragický osud židovskej komunity a ďalších obetí prenasledovania,“

uviedol Ján Nosko.

Zľava Ján Nosko a Jaromír Wolt

Transporty banskobystrických Židov počas holokaustu

Pred rokom 1942 žilo v Banskej Bystrici 1 327 Židov. Ich odsun z nášho mesta a blízkeho okolia sa začal 24. marca 1942. Miestni gardisti a žandári odvliekli asi 80 mladých mužov do zberného tábora v Žiline a 27. marca ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline v obsadenom Poľsku.

Dievčatá a mladé ženy sústredili 30. marca 1942 v židovskej škole, 83 dievčat odvliekli do zberného tábora v Poprade a 3. apríla 1942 ich deportovali do tábora smrti v Osvienčime. Asi 27 dievčatám a 15 mužom sa podarilo ukryť. Časť z nich prešla ilegálne do Maďarska.

Deportácie celých rodín sa začali koncom apríla 1942. V Banskej Bystrici sústredili niekoľko desiatok židovských rodín, najmä z okolia. Odvliekli ich do zberného tábora v Žiline a odtiaľ ich deportovali 29. apríla do Osvienčimu, kde bola väčšina z nich krátko po príchode zavraždená.

Po oslobodení mesta 25.marca 1945 sa do Banskej Bystrice vrátili stovky preživších. Len malá časť z nich boli pôvodnými obyvateľmi mesta. V prvých povojnových mesiacoch odhalili na okolí Banskej Bystrice viacero masových hrobov.

V najväčšom z nich pri obci Kremnička sa našlo 747 obetí, väčšinou Židov. Židovská komunita zásluhou rabínaDr. Arona Schönfelda, ktorý sa zachránil za pomoci slovenských spoluobčanov, potom obnovila svoju činnosť.

Banskobystrická synagóga

Bola postavená v druhej polovici 19. storočia v neologickom štýle. Jej veľkosť sa dala prirovnať približne ku kostolu svätej Alžbety, ktorý sa nachádza na Dolnej ulici. Synagóga stála na ulici Janka Kráľa, hneď vedľa budovy rabinátu.

Orientovaná bola v smere východ-západ, čo je v súlade s náboženskými pravidlami; schránka na uloženie pergamenových zvitkov Tóry musí byť na východnej stene, smerom na Jeruzalem. Preto sa vchádzalo od západnej strany, z cesty.

Bývala banskobystrická židovská synagóga

Priečelie synagógy bolo zdobené ornamentami a po stranách ju krášlili vežičky s Dávidovými hviezdami – magen David. Okná s vitrážami mali zaoblené horné časti. Po vstupe do budovy sa po oboch stranách nachádzali schodištia vedúce na chór.

Banskobystrická synagóga bola v čase fašistického Slovenského štátu znesvätená. Pokusy o jej podpálenie, opakované vybíjanie sklených výplní okien a devastácia interiéru boli hrozné. Po vojne boli škody tak výrazné, že obec, ktorá ostala takmer vymretá, nebola schopná ju zrekonštruovať.

Náčrt synagógy

Komunistický režim nebol priaznivo naklonený židovským občanom a synagógy sa často zaberali ako skladové priestory, pričom priestor banskobystrickej synagógy slúžil na uloženie stavebného materiálu a umelých hnojív.

V 80. rokoch 20. storočia bola synagóga vážne poškodená a štát sa rozhodol pre jej asanáciu. Dnes na jej mieste nachádza trávnik a v blízkej budúcnosti tu bude stáť pamätník obetiam holokaustu, pričom už bol osadený základný kameň.

Vizualizácia pamätníka