Uplynuli už dva roky odvtedy, čo očné sanatórium na Slnečnej ulici takmer zaniklo. Dnes sa mu výborne darí rozdávať radosť a starať sa o deti so zdravotným postihnutím.

Očné a rehabilitačné sanatórium
Možno už iba málokto si spomenie na situáciu spred dvoch rokov, kedy rodičia škôlkárov so zrakovým a pohybovým postihnutím prežívali ťažké časy. Práve v septembri 2008 vrcholila dráma súvisiaca s plánovaným zrušením Očného a rehabilitačného sanatória na Slnečnej 34, kde dlhodobo poskytovali odbornú starostlivosť deťom s chybami zraku a pohybového ústrojenstva. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) ako vlastník objektu kvôli problémom s financovaním ďalšej prevádzky sanatórium zrušil.

Bezmocní rodičia zdravotne postihnutých detí vtedy verejne protestovali proti necitlivému zásahu do živého mechanizmu. Do hry vstúpil primátor mesta Banská Bystrica Ivan Saktor, s vedením BBSK sa dohodol, že mesto za budovu Očného a rehabilitačného sanatória na Fončorde ponúkne regionálnej samospráve mestské pozemky a zachová prevádzku tohto ojedinelého špecializovaného zariadenia pre hendikepované deti. Jeho návrh následne schválilo aj mestské zastupiteľstvo, takže objekt už druhý rok patrí mestu. Na financovaní jeho prevádzky sa okrem mesta podieľajú aj BBSK, poskytovatelia zdravotníckych služieb, školský úrad a rodičia. Od minulého roka to celé zastrešuje nezisková organizácia STADETORE, ktorej zakladateľmi sú mesto a Oftal s.r.o..

Dobrá vec sa podarila, ale nebyť osobného záujmu banskobystrického primátora a podpory mestského zastupiteľstva, ktovie, ako by to celé dopadlo. „Je dôležité poskytnúť možnosť kvalitného a plnohodnotného života pre všetky banskobystrické deti, v tomto prípade so zrakovým a motorickým postihnutím. Dať im potrebné zdravotnícke, sociálne a výchovno-vzdelávacíe služby je našou povinnosťou, preto som konal okamžite, ako som sa o tomto probléme dozvedel“, povedal vtedy Ivan Saktor. Keby nechal horúci zemiak v rukách BBSK, málokto by mu to vyčítal. Veď to nebol problém mesta a teraz ho treba financovať z mestského rozpočtu.

Záchranu prevádzky zariadenia sanatória ocenili a i dnes stále oceňujú najmä rodičia zrakovo a telesne postihnutých detí, ktorí ich sem vozia prakticky z celého mesta. Je úžasné vidieť tieto deti, ako sa vedia zabávať napríklad na vlastnom maškarnom plese, kedy zabudnú na všetky problémy a sú šťastné ako tie zdravé. Alebo ich vidieť počas celého dňa, ako s prelepeným očkom, alebo za pomoci učiteliek bezstarostne hrajú, popri tom sa im venuje odborný lekár so sestričkami. Pri hre sa liečia a rehabilitujú, pokiaľ si po deti neprídu ich rodičia. Zariadenie má vlastnú kuchyňu, v ktorej sa varí asi dobre, súdiac podľa toho, že postihnuté deti tu majú výborný apetít. S pomocou rodičov, občianskej rady Fončorda a OZ Oftal si vybudovali v záhrade nové detské ihrisko, ktoré hojne využívajú deti, keď sú vonku.

Očko a Slniečko
O deti sa dnes stará odborný personál (zdravotné sestry a učiteľky) pod vedením pani riaditeľky Mgr. Ivety Šváčovej v Špeciálnej súkromnej materskej škôlke „Očko“ (deti s poruchou binokulárneho videnia) a v Domove sociálnych služieb „Slniečko“ (deti od 2-8 rokov odkázané na pomoc inej osoby). Práca tu nie je obyčajným zamestnaním, ale najmä poslaním. V súčasnosti poskytujú komplexnú starostlivosť viac ako 30 deťom, ktoré zariadenie navštevujú na základe odporúčania odborníka, najčastejšie oftalmológa, neurológa alebo rehabilitačného lekára.

Pani riaditeľka Šváčová nám s hrdosťou i ospravedlnením zároveň ukazuje priestory v tomto zaujímavom zariadení, ktoré sa im podarilo vďaka osobnému nasadeniu a vlastnej šikovnosti zmodernizovať a skultúrniť tak, že deti sa tu cítia ako doma. Majú dokonca aj interaktívnu tabuľu spojenú s počítačom, na ktorej sa pomocou špeciálneho pera učia zrakovo znevýhodnené deti hravou formou poznávať prírodu a svet okolo nás.

Postupne sa upravujú všetky priestory v budove, ktoré zažili ešte socializmus. Teraz dokončujú telocvičňu, ale svoje už pýta aj fasáda, vymieňať by sa mali okná, keby na to bolo. Veľa práce odvedú dobrovoľníci, ktorí neobišli Očko so Slniečkom ani na Deň dobrovoľníctva 10.septembra.

Dôležitá pri terapii je aj spolupráca s rodičmi. Často sa tu spomína príbeh malého chlapca, ktorý sa päť rokov nepostavil na nohy. Podarilo sa mu to až v sanatóriu. Jedného dňa sa zrazu postavil a pre všetkých to bol nezabudnuteľný zážitok na celý život. Aj teraz sú tu deti s pohnutým osudom (napríklad úplne slepý chlapček). Keď treba, môžu prijať ďalšie takéto deti na základe zdravotného posudku odborného lekára a po dohode s riaditeľkou zariadenia.

Silné ľudské príbehy zdravotne postihnutých detí svedčia o tom, že do tohto zariadenia sa oplatí investovať nielen samotné financie, ale aj lásku k deťom bezo zvyšku. Pre ne sa tu vytvára priestor na to, aby aj napriek svojej zdravotnej indispozícii dokázali žiť svoj mladý život ako ich zdraví vrstovníci. Je to ojedinelé zariadenie pre takéto deti na Slovensku. Preto je fajn, že Banská Bystrica si ho dokázala udržať.