Ľudia poznali z kovov ako prvú meď, vhodnú na kovanie i tepanie a bol to práve tento kov, čo zmenil dejiny ľudstva. Z bronzu a medi sa vyrábali okrem úžitkových predmetov aj výtvarne hodnotné predmety, neraz pokryté zelené medenkou, ktorá je typická pre oxidáciu medi. Popri zlate, striebre a cíne je meď jedným z prvých kovov, ktoré človek spoznal a čoskoro začal systematicky využívať vo viacerých odvetviach.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo pre svojich návštevníkov ďalšiu časť obľúbeného programu Čo sa skrýva v depozitári. Historik Filip Glocko vo svojej prednáške návštevníkom odkryje tajomstvá medikováčstva 26.septembra o 17:00 hod. v Matejovom dome.

„Najväčší rozmach mala ťažba medi na našom území v 15. a 16. storočí. V 17. storočí toto remeslo reprezentovalo 107 majstrov, z nich 13 pracovalo na rozhraní 17. a 18. storočia. V tom čase sa rozmohla najmä výroba kotlov a vaní, ktorými boli zásobené hlavne miestne pivovary a kúpele. V tomto období existovalo na území Banskej Bystrice až 80 pivovarov a nachádzali sa tu aj očistné kúpele, ktoré odoberali napr. medené vane do svojho inventáru. Od konca stredoveku sa medikováči venovali aj pokrývaniu striech,“

informuje Filip Glocko, historik Stredoslovenského múzea.

Filip Glocko

Na prelome 17. -18. storočia medikováčstvo nadobúda črty náročného remesla. Kanvice zdobili tepané, ryté a puncované rastlinné motívy i postavy zvierat. Neskôr klesal záujem o tradičné medikováčske artefakty. Sortiment produktov sa časom zúžil na kotle pre práčovne alebo potrubia.

Väčšina získanej suroviny sa vyvážala ako polotovar do mnohých európskych centier (najčastejšie obchodné trasy boli Viedeň – Norimberg – Antverpy, Krakov – Vroclav – Gdaňsk – Hamburg, Lubľana – Benátky – Rím) alebo ju dovážali do medeného hámra.

„Medený Hámor, bol druhý najstarší priemyselný závod na Slovensku, avšak prvý svojho druhu. Od začiatku činnosti v roku 1496 do jej definitívneho ukončenia v roku 1991 sa dožil takmer 500 rokov nepretržitej aktivity. V roku 1997 sa z neznalosti a netrpezlivosti zbúrali dôležité časti Medeného hámra, tohto nemého svedka ľudskej vynaliezavosti a umu, čo je veľká škoda,“

konštatuje Glocko.

V rámci prednášky budú návštevníkom predstavené nielen medené artefakty zo zbierok Stredoslovenského múzea, ale aj veľké mená banskobystrického mediarskeho cechu ako bol napríklad Pavol Bajči (1800 – 1861).

Októbrové pokračovanie bude patriť botaničke Jaroslave Bobákovej, ktorá nám ukáže liečivú ale aj jedovatú silu v rastlinách 17. októbra 2023 o 17:00 hod. v Matejovom dome.