Úradnícka vláda na svojom stredajšom zasadnutí okrem iného schválila návrh legislatívnych opatrení v zdravotníctve, o ktorých by mal v skrátenom legislatívnom konaní rokovať parlament na mimoriadnej schôdzi začiatkom septembra.

Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti prináša skrátenie ordinačných hodín  ambulantných pohotovostí z 22:00 na 20:00 hod., rovnako aj zvýšenie poplatkov za návštevu ambulantných pohotovostí a urgentov.

Poplatky sa vyberajú aj v bystrických ambulanciách či zdravotníckych zariadeniach

V tejto súvislosti nás zaujalo, že už dnes platia pacienti poplatky za vyšetrenie nielen na urgente, ale aj v ambulanciách či zdravotníckych zariadeniach, o ktorých nehovorí ani ministerstvo zdravotníctva. Svedčí o tom príklad z Banskej Bystrice, ktorý sa v uplynulých objavil na sociálnych sieťach na profiloch viacerých Bystričanov.

Pacientom z Novamedu začali počas augusta chodiť esemesky, podľa ktorých od 1. septembra  2023 toto zdravotnícke zariadenie bude pri najbližšom vyšetrení účtovať svojim pacientom za výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 30-eurový poplatok. V prípade, že si pacient po tomto termíne vyberie iného poskytovateľa (inými slovami nezaplatí požadovaný poplatok), má zrušiť termín svojho vyšetrenia v Novamede telefonicky alebo mailom.

Súdiac podľa zverejnených ohlasov viacerých Bystričanov sa to nepríjemne dotklo, pretože dnes už platia za poskytovanie zdravotnej starostlivosti viaceré poplatky navyše a k nim pribúda ďalší. Popri pokračujúcom zdražovaní tovarov a služieb to pre sociálne slabších občanov môže znamenať ďalší výrazný zásah do ich beztak napnutých rodinných rozpočtov.

Našli sa i takí, ktorí chápu ťažkú situáciu v našom zdravotníctve, len keby takéto platby zdravotnícke zariadenia či ambulancie riadne zdôvodnili aj s určitou empatiou voči pacientom, ktorí to dnes nemajú ľahké vo svojom živote.

Ministerstvo zdravotníctva o poplatkoch

My sme sa pozreli na to, čo o poplatkoch v ambulanciách a zdravotníckych zariadeniach hovorí Ministerstvo zdravotníctva SR. Cenník poplatkov kontrolujú VÚC, pričom výnosy z pokút sú príjmom príslušného samosprávneho kraja. Výšku poplatkov stanovuje lekár, pričom cenník musí umiestniť na viditeľnom mieste v čakárni, na doklade o zaplatení poplatku musí byť presná špecifikácia poplatku z cenníka.

Minister zdravotníctva Michal Palkovič uvádza, že poplatok za vyšetrenie je protizákonný:

„Či už sa to nazýva manažment klienta, konzultácia, rezervácia termínu u lekára, ročný, mesačný alebo tzv. „klientsky“ poplatok, je to v rozpore s platným zákonom.“

Michal Palkovič

Za čo si  teda lekár podľa zákona môže pýtať peniaze a za čo nie?

Lekári nemôžu požadovať poplatok za:

• objednanie pacienta na vyšetrenie, vrátane objednania na konkrétny čas
• vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu
• vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu
• potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka
• výmenný lístok k špecialistovi
• prednostné ošetrenie.

Pacienti neplatia ani za klimatizáciu v čakárni či za hygienické návleky.

Lekári môžu požadovať poplatok za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia – napríklad za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, či na zbrojný pas.

Čo na to odborníci?

Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková tvrdí:

„Poplatok za manažment je dobrovoľný. Takže pokiaľ sa pacient rozhodne tento poplatok zaplatiť, nie je to v rozpore so zákonom. Lekár však nesmie podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti poplatkom. Takže ak sa pacient rozhodne, že nezaplatí, tak ho musí aj tak vyšetriť.“

Monika Palušková

Ak by lekár podmieňoval vyšetrenie takýmto poplatkom, pacient sa môže obrátiť na VÚC. Ministerstvo zdravotníctva podotýka, že spoplatnená môže byť len nadštandardná služba:

„Ak sú k tomu služby navyše, ako napríklad telefonické konzultácie s lekárom, je to v poriadku, nakoľko ide o nadštandardné služby, ktorých poskytovanie je viazané na dobrovoľnom zmluvnom vzťahu medzi poistencom a poskytovateľom. Neuzavretie takéhoto zmluvného vzťahu tak nesmie znamenať odopretie zdravotnej starostlivosti pacientovi.“

Podľa zdravotníckych odborníkov ambulancie, ktoré sú väčšinou súkromné, reálne neočakávajú, že by od štátu dostali také navýšenie financií, aby zvládli vysokú infláciu a zdražovanie cien energií, tovarov a služieb. Aby neboli stratoví, riešia to aj  “dobrovoľnými“ poplatkami, ktoré sú však vo svojej  podstate povinnými. Ak štát nezvýši platby pre ambulantných poskytovateľov, hrozí, že sa k vyberaniu poplatkov od pacientov pridajú ďalšie ambulancie.

Zväz ambulantných poskytovateľov hovorí o viaczdrojovom financovaní zdravotníctva, čo si však vyžaduje urobiť najskôr poriadok v poplatkoch.

„Vyberajú sa bez akejkoľvek regulácie. Štát nemá odvahu povedať, že potrebujeme viaczdrojové financovanie, ktoré bude zahŕňať aj spoluúčasť pacienta. V momente, keď si toto priznáme, tak otvoríme možnosti na to, aby sme definovali zraniteľné skupiny, ktoré budú od poplatkov oslobodené,“

hovorí prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.

Jaroslava Orosová

Podpredsedníčka Hlasu Zuzana Dolinková  upozorňuje, že ambulancie by poplatky nevyberali, ak by sa k nim dostala štátom sľúbená pomoc so zvýšenými nákladmi za energie:

„Touto kompenzačnou schémou pomoci prepadli takmer všetky ambulancie, myslím, že okolo štyroch až piatich percent ambulancií dokáže čerpať nejaké náklady alebo náhrady za zvýšené energie. Ambulancie  boli vždy tie posledné, s ktorými zdravotné poisťovne rokovali, keď sa pripravoval nový rozpočet a uzatvárali sa nové zmluvy. Prednosť mali  samozrejme nemocnice, ktoré tak vyčerpali takmer celý rozpočet.“

Podľa Dolinkovej sa musí slovenské zdravotníctvo  dofinancovať. Zmeniť by sa mohlo aj nastavenie financovania ambulancií tak, že ambulantní lekári by mali byť odmeňovaní za vyliečenie pacienta, nie za liečenie. To by bola určitá motivácia lekára, ktorý by mal potom aj určitú bonifikáciu zo strany zdravotnej poisťovne.

Zuzana Dolinková