Prehra plodí sklamanie. Iba pre nešťastné výkony našich futbalistov na majstrovstvách sveta v JAR sa však určite žiaden slovenský fanúšik za svoj národný výber nehanbil. Návrat do krutej reality po euforickom historickom postupe na šampionát z náročnej kvalifikačnej skupiny musí byť sprevádzaný určitou dávkou sklamania. Na to sme si už tak povediac zvykli. Výstup trénera Weissa voči novinárom sa však inak ako medzinárodnou blamážou nazvať nedá.

Stratég, najlepší tréner, psychológ, analytik – aj také prívlastky prischli Vladimírovi Weissovi potom, ako sa ujal kormidla našej reprezentácie a dosiahol s ňou fantastický úspech – prvý historický postup Slovenska na majstrovstvá sveta vo futbale. Weissova družina vypálila rybník všetkým favoritom, vrátane Čechov a Poliakov a vyhrala kvalifikačnú skupinu. Trénerovi vychádzalo takmer všetko. Vedel pripraviť účinnú taktiku, vybrať správnu jedenástku, vhodne vystriedať, dokonca sa mu vyplatilo aj nasadenie vlastného mladučkého syna v kľúčovom dueli v Severnom Írsku. Jeho Vladko sa razom stal jedným z najobľúbenejších slovenských futbalistov. Bolo zrejmé, že hráči si svojho kouča vážia a že Weiss si váži ich.

Tréner Slovenska má však aj svoju tienistú stránku, ktorá sa najmä vďaka úspešnému kvalifikačnému obdobiu držala v úzadí. A ktorá sa prebúdza práve vtedy, keď mu prestane všetko vychádzať podľa predstáv. Presne to sa momentálne deje v Južnej Afrike.

Prvý smolný zápas s Novým Zélandom, v ktorom súper zaznamenal vyrovnávajúci gól doslova v posledných sekundách duelu, naše mužstvo nalomil. Druhý, zbabraný proti Paraguaju, nalomil aj trénera Weissa. Vlastnú frustráciu si bohužiaľ vybíjal na tom najhoršom objekte – na novinároch. A tak sa celý svet mohol už po pozápasovej tlačovke dozvedieť, aký vlastne Vladimír Weiss vie. Slovenskí športoví žurnalisti to vedia už dávnejšie. Aj ja som však ostal zaskočený, keď redaktorovi Markízy na ďalší deň po položení úplne legitímnej otázky vynadal do „vy…ch buz..tov“ a neskôr sa mu dokonca vyhrážal fyzickým útokom.

Weissova nervozita a agresívne správanie hádžu zlý obraz na celý slovenský futbal. Nikto nepochybuje o tom, že sa jedná o špičkového trénera, futbalového odborníka, ktorý dosiahol s mužstvom historický úspech. Za to sme mu všetci vďační. Bohužiaľ, jedine jeho správanie je dôvodom, prečo sa momentálne celé Slovensko musí hanbiť.

Vladimír Weiss je najmladším trénerom na majstrovstvách sveta 2010. S určitou dávkou optimizmu a sarkazmu si dovolím skonštatovať, že do tých najbližších v roku 2014 sa musí naučiť dve veci – priznať si chybu a naučiť sa ovládať svoju cholerickú povahu. Bez týchto dvoch vecí totiž z neho nikdy nebude tréner svetovej úrovne, ale v očiach sveta len bezvýznamný nervák na lavičke mužstva, pre ktoré je remíza s Novým Zélandom a prehra s Paraguajom maximom, čo môže dosiahnuť.