Keď je mesto Banská Bystrica perlou Slovenska, tak  mestská časť Radvaň je určite jeho klenotom. Radvaň, niekdajšie slovenské zemepanské trhové mestečko, bola v roku 1966 pripojená k mestu Banská Bystrica. Priniesla nášmu mestu rozsiahle územie siahajúceho od rieky Hron až po hrebeň Kremnických vrchov, veľa pamätihodností a svoju bohatú minulosť – vrátane výnimočného Radvanského jarmoku.

Radvaň   

Medzi pamiatkami, ktoré stáli na území Radvane  boli Radvanskovský kaštieľ s nádherným parkom, Bárczyovský kaštieľ s rybníkom, kúria Francíkovcov, opevnený katolícky kostol Panny Márie na Hôrke, evanjelický kostol v ktorom bol farárom Andrej Sládkovič, areál prachárskych stúp na Malachovskom potoku, Teremov mlyn – v ktorom sa narodil Juraj Sarvaš, radvanský pivovar, úžasné domy radvanských remeselníkov v Dolnej Radvani a na Prielohu a ďalšie.

V 70. a 80. rokoch minulého storočia zasiahla Radvaň výstavba sídliska Juh, ktorá natrvalo poznačila historický kolorit tohto mestečka. Poznačila aj Radvančanov, ktorí sa museli v dôsledku asanácie vysťahovať z Radvane. Radvanský jarmok sa z Radvane presunul na vlastné územie mesta – svoj názov a svoju identitu si však zachoval do súčasnosti.

Zašlú bohatú históriu Radvane pripomína v súčasnosti len kostol Narodenia Panny Márie na Hôrke, evanjelický kostol, Radvanskovský kaštieľ a ruiny Bárczyovského kaštieľa.

Radvanský kaštieľ

Názvy Radvane v minulosti: Radvaň, Zvolenská Radvaň, Radvaň nad Hronom

Prvýkrát máme doložený názov Radvane v roku 1263 ako Raduana, v roku 1287 ako Radona, v roku 1402 Radwan, v roku 1888 v maďarskom tvare Radvány. Radvaň mala vyše 800 rokov ustálený jeden názov. Pomenovanie Radvane vzniklo od vlastného mena neznámeho vlastníka respektíve zakladateľa tohto sídla  Radvana (Radovana).

V období prelomu 19. – 20. storočia v Uhorsku a na území Slovenska existovalo a existuje viacej obcí s názvom Radvaň napr. Čiližská Radvaň pri Dunajskej Strede, Radvaň nad Laborcom pri Medzilaborciach, Radvaň nad Dunajom pri Komárne. Z toho dôvodu sa začali používať pre našu Radvaň názvy Zvolenská Radvaň a Radvaň nad Hronom.

Radvaň

Dejiny Radvane

Radvaň sa vyvinula na križovatke ciest zo Zvolena do Turca a na ceste zo Zvolena na Ľupčiansky hrad. Patrí medzi najstaršie obce v tejto oblasti. V roku 1287 máme v Radvani písomne doložený aj kostol zasvätený Panne Márii. Tu boli pri stavbe veže kostola na Hôrke v 17. storočí nájdené staroveké mince pravdepodobne keltské.

Tento nález len potvrdzuje starobylosť osídlenia Radvane. V súčasnosti pri obnove Radvanského kaštieľa sa podarili ďalšie staroveké nálezy pri archeologickom výskume, dokonca sa podarilo doložiť aj osídlenie z obdobia Veľkej Moravy.

Z roku 1263 poznáme aj prvých obyvateľov Radvane – kráľovských rybárov, synov Sykona. Sykon bol prvým známym predkom šľachtického rodu Radvanskovcov.  V tej dobe tu žili rybári.

V rokoch 1289 a 1291 darovali uhorskí králi predkovi šľachtického rodu Radvanskovcov Dionýzovi synovi Juraja rozsiahle radvanské územie. Radvanskovci si tu v ďalšom období vybudovali dva kaštiele Dolný (Radvanskovský), Horný (Bárczyovský) a jednu kúriu. Radvaň sa v novoveku vyvíjala ako zemepanské mestečko s vlastným jarmokom, ktorý sa stal veľmi známym.

Radvanský chotár sa menil v minulosti na základe donácií, ale predovšetkým na základe vývoja sídelných jednotiek novovzniknutých dedín, ktoré si vytvárali „vlastný“ chotár prislúchajúci k týmto dedinám. Tým sa vlastný chotár Radvane zmenšoval. V zásade však platilo, že novovzniknuté dediny aj s chotárom podliehali členom rodiny Radvanskovcov, minimálne v nich vlastnili majetkové podiely.

K vzniku skutočných chotárov týchto obcí a ich právneho vydelenia z radvanského chotára došlo až v spojitosti so zánikom feudálnych vzťahov v roku 1848. Z vlastného chotára Radvane sa už v 13. – 14. storočí vyčlenili Malachov, Kráľová, neskôr ti vznikli dediny Podlavice – Skubín, Tajov – Jabríková a Králiky. Po roku 1960 začala prebiehať na území Radvane nová etapa výstavby sídliska Fončorda. V roku 1964 sa Radvaň zlučuje s Kráľovou a v roku 1966 sa stáva súčasťou Banskej Bystrice.

Stará Radvaň

Najstaršie mená a priezviská Radvančanov

Šľachtický rod Radvanskovcov z Radvane a príbuzní: Sykon (rok 1263), Juraj (1287), Dionýz (1287), Adam (1287), Doboš (1287), Tomáš (1291), Ján (1360), Štefan (1360), Mikuláš (1360), Peter (1360), Ladislav (1402), Baltazár (1512), Melicher (1516), Margita (1516)…

Richtári Radvane: Andrej Šťatsný (rok 1671), Gašpar Harman (1676), Baltazár Turzo (1678), Andrej Dzúr (1679), Matej Kožehuba (1700), Zachariáš Turzo (1702), Samuel Matušovič (1813), Andrej Markovič (1828), Ján Furdík (1829), Daniel Klimo (1844)…

Priezviská obyvateľov Radvane v roku 1869: Turzo, Somora, Knepo, Kopp, Jesenský, Danko, Tichý, Beník, Kompánek, Kubovič, Začovský, Piško, Kožehuba, Duchoň, Hrivnák, Rotter. Krušpán, Riečanský, Krško, Volfrám, Baťa, Galanda, Homola, Krupec, Menda, Hrdek, Mojš, Horenický, Didi, Filkor, Bukovský, Bielik, Gregor, Hurta, Crman, Kotvan, Bečva, Adamkovič, Lichý, Droba, Tvrdoň, Hromada, Veselko, Kollár, Mucha, Zvolenský, Kyselý, Peťko, Šuška, Harman, Solivajs, Sršeň, Belica, Ľuby, Kapusta, Škoda, Dobrota, Jelenský, Markovič, Melicher, Braxatoris, Gálik, Hanula, Scholtz, Gašek, Lacko, Ondrejka, Šlajmer, Gažo, Bárczy, Žembery, Hanzlík, Červa, Petrík, Tomka, Polóni, Skladaný, Kuzma, Ličko, Chmelko, Miškovský ….

Vývoj počtu obyvateľov Radvane

Radvaň po vzniku Československa v roku 1920 mala 224 domov v ktorých žilo 1 657 obyvateľov. Z toho bolo 1 495 československej národnosti, 2 rusínskej, 84 maďarskej, 13 nemeckej a 63 inej. Z hľadiska náboženstva bolo v obci 892 katolíkov, 676 evanjelikov, 1 gréckokatolík, 10 evanjelickej reformnej cirkvi, 69 židovského vierovyznania a 9 iného (v roku 1872 tu bolo 420 katolíkov, 798 evanjelikov a 68 židovského vierovyznania). Radvaň ešte v roku 1920 bola podľa počtu obyvateľstva (1657) v banskobystrickom slúžnovskom okrese treťou najväčšou obcou za Banskou Bystricou (10 737), Slovenskou Ľupčou (1709), až za ňou nasledovala Ľubietová (1606).

Počet obyvateľov 1259 (rok 1869), 1412 (1880), 1621 (1910), 1430 (1921), 1535 (1930), 1738 (1940), 1472 (1950), 1593 (1961), 5836 (2008)

Sídlisko Radvaň

S výstavbou sídliska Radvaň sa začalo po dokončení väčšiny sídliska Fončorda. Rozdiel bol v tom, že kým sa sídlisko Fončorda stavalo na nezastavanom území – pred výstavbou sídliska Radvaň musela prebehnúť asanácia historickej Radvane a Kráľovej. Samotná asanácia Radvane začala v roku 1975 a už v roku 1979 stáli prvé panelové domy. V roku 1985 stáli prakticky všetky panelákové domy nového sídliska Radvaň na asanovanom území vlastných obcí Radvaň a Kráľová.

Radvanský jarmok

Prvý historický Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Jeho história sa však začala písať predsa len o niečo skôr, a to už v roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský udelil Radvani právo konania jarmoku na sviatok Narodenia Panny Márie. Radvaň mala udelené ešte ďalšie 3 jarmoky, ale najznámejším a najvýznamnejším sa stal jarmok, ktorý začínal 8. septembra.

Radvanskému jarmoku sa venovali vo svojich dielach aj spisovatelia Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský, Božena Němcová, Jozef Gregor – Tajovský a vo svojej básni ho ospieval aj Andrej Sládkovič. V roku 1955 Štefan Nosáľ s Lúčnicou vytvoril úspešnú choreografiu venovanú práve Radvanskému jarmoku.

Špecifikom Radvanského jarmoku bolo, že v posledný jarmočný deň si chlapci a muži kúpili varešky, ktorými potom udierali dievky a mladé ženy po zadku. Tento zvyk pretrval až do dnešných dní.

Radvanský jarmok

Radvanský jarmok sa stal už v minulosti naším národným symbolom. Od roku 2011  je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a ašpiruje aj na zápis do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. „Kiachta, Novgorod, Lipsko a Radvaň sú vo svete známe trhoviská. Radvanský jarmok je a ostane dlho, dlho v porekadle a prežije ešte i proroctvo doktora Veselovského,“ takto opísal najslávnejší jarmok na Slovensku, spisovateľ a slovenský národovec Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský.

V súvislosti s Radvanským jarmokom by som dodal:  „Za veľký úspech považujem presadenie sa Radvanského jarmoku v celoslovenskom meradle. Radvanský jarmok sa stal najväčším a jedným z najvýznamnejších podujatí nášho mesta. Úspechom bola aj návšteva baróna Antona Radvanského s rodinou z Paríža v roku 2017 na tomto jarmoku. Banská Bystrica sa stáva mestom s medzinárodným dosahom. Správny prístup potvrdila aj návšteva Radvanského jarmoku mladým synom baróna Ladislava Radvanského, ktorý začal študovať dokonca v Bratislave.“

Radvaň počas jarmoku

Radvanskovský a Bárczyovský kaštieľ

Radvanskovský kaštieľ je klenotom mesta Banskej Bystrice a má bohatú minulosť, ktorá siaha až do 13. storočia. Je spojený so slovenským šľachtickým rodom Radvanskovcov, ktorý na tomto mieste sídlili nepretržite od 13. storočia až do konca druhej svetovej vojny v roku 1945. V tomto období tu Radvanskovci postavili ešte ďalšie Horný kaštieľ (nazývaný od roku 1917 Bárczyovský) v Hornej Radvani a v 19. storočí Francíkovskú kúriu.

V 19. storočí za Rakúsko – Uhorska sa uvažovalo o tom, že radvanský kostol Na Hôrke bol pôvodne kaštieľom – hrádkom. Predkovia rodiny Radvanskovcov mali prestavbou hrádku vybudovať zo západného krídla kostol.  Táto tradícia sa udržala medzi Radvančanmi ešte aj v druhej polovici 20. storočia.

V roku 1316 sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v Radvani šľachtický dom Tomáša Radvanského, ktorý bol vnukom Juraja Radvanského. Na základe situovania šľachtických domov vo Zvolenskej kotline.

Bárczyovský kaštieľ

Zo 16. storočia sú už aj po architektonickej stránke doložené dva kaštiele – Dolný (neskôr nazývaný Radvanský) a Horný, ktoré boli postavené pri Malachovskom potoku. Pomenovanie kaštieľov nadväzovalo pravdepodobne na staršie urbanisticko-správne členenie Radvane na Hornú a Dolnú Radvaň. Kaštieľ patril spolu so zbierkami medzi najreprezentatívnejšie budovy. Po roku 1856 bol pri kaštieli vybudovaný aj prekrásny park.

V roku 1945 bol majetok Radvanskovcov a Bárczyovcov daný pod nútenú štátnu správu a v roku 1947 prešiel do vlastníctva štátu.  V Dolnom kaštieli bol po jeho rekonštrukcii v 50.-tych rokoch 20. storočia umiestnený Štátny archív, neskôr, po jeho vysťahovaní v roku 1993 ostal kaštieľ nevyužívaný. V súčasnosti sa Radvanskovský kaštieľ obnovuje.

Najreprezentatívnejšou miestnosťou Radvanského kaštieľa bola najväčšia sieň nazývaná po slovensky Palota  neskôr Rytierska sála a Rákociho sieň, kde sa nachádzali najcennejšie predmety spojené s históriou rodu Radvanskovcov. Tu sa nachádzali najvzácnejšie predmety spojené s dejinami rodu a významnými uhorskými osobnosťami Rákocim, Vešelénim, Máriou Séčiovou (ktorá bola známou Muránskou venušou), nachádzali sa tu však aj rarity ako kôl, na ktorom bola nastoknutá hlava Juraja Radvanského či ľudské sánky so železnými zámkami.

Interiér Radvanského kaštieľa

Knižnica a pravdepodobne aj rodový archív boli umiestnené na prvom poschodí v južnom krídle. Z týchto predmetov sa postupne po 2. svetovej vojne časť dostala do zbierok súčasného Stredoslovenského múzea, väčšina sa však v týchto pohnutých časoch stratila. Medzi predmetmi sa nachádzali predovšetkým obrazy: kolekcia portrétov príslušníkov šľachtickej rodiny Radvanskovcov, kolekcia portrétov rodiny Bárczyovcov, medzi portrétmi bol aj portrét Napoleona, Vešeléniho, Zrínskeho, Keczera de Lipócz a ďalšie.

Unikátna Zelená sieň v Radvanskovskom kaštieli z konca 15. storočia. Zo záveru 15. storočia pochádza nástenná maľba v miestnosti na prízemí  Maľba v poliach krížovej klenby a na stenách v tejto, tzv. zelenej izbe je jedinečným príkladom renesančnej nástennej maľby.  Sú tu namaľované motívy z biblie, klenba je pokrytá rastlinnými úponkami s pestrofarebnými listami a kvetmi, v spleti ktorých sa objavujú rôzne druhy spevavých i dravých vtákov, lesných zvierat, ale aj maľba exotického slona nesúceho na svojom chrbte vežu.

Rytierska sieň v kaštieli Radvanských

Pôvod slovenského šľachtického rodu Radvanskovcov

Podľa legendy sa za zakladateľa šľachtického rodu Radvanskovcov rodu považuje Radvan, ktorý mal byť poľského pôvodu a do Uhorska prišiel z Poľska v 11. storočí. Podľa jeho mena bola pomenovaná aj tunajšia slovenská osada ako Radvaň. Radvaň sa vyvíjala  pôvodne ako rybársko – hájnická osada uhorských kráľov.

V písomných prameňoch ako prvý predok Radvanskovcov vystupuje na konci 13. storočia Juraj. Juraj Radvanský získal polovicu radvanského panstva s dedinou Radvaň v roku 1286, druhú polovicu kde bývali kráľovskí rybári neskoršiu Kráľovú získal v roku 1291.

Radvanskovci sa dávajú do rodinnej hrobky na evanjelickom cintoríne v Kráľovej pochovávať aj naďalej – dokonca aj za socializmu ostala táto tradícia neprerušená. Naposledy Dionýz Radvanský v roku 1999. Jeho syn Anton Radvanský žije v Paríži a má syna Ladislava, ktorý je pokračovateľom rodu. Brat Antona Radvanského Krištof žije v Bahrajne a má troch synov.

Rodina Antona Radvanského s primátorom Jánom Noskom

Remeselnícka Radvaň

V prvej polovici 19. storočia  pracovalo v Radvani 51 súkenníckych majstrov, 44 hrebenárskych, 42 klobučníckych, 32 zámočníckych majstrov, 32 nožiarskych. Ďalej tu pôsobilo 25 garbiarov, 23 krajčírov, 23 prachárov, 20 čižmárov, 20 obuvníkov, 18 kožušníkov, 16 debnárov, 12 tkáčov, 12 tesárov, 12 stolárov, po 7 mäsiarov, sedlárov, postrihovačov súkna, pekárov, po 6 pivovarníkov, remenárov a obchodníkov, 4 kováči, po 3 farbiari, hrnčiari, zlatníci, gombikári, kordovánici a hodinári, po 1 valchár, opaskár, povrazník, klinčiar, výrobca mydla, murár, kníhviazač, tokár a výrobca strapcov.

V Radvani môžeme sledovať rodiny, ktoré sa po niekoľko generácií venovali určitému remeslu. Zo súkenníckych rodín to boli Markovičovci, Horenickovci, Furdikovci, Študlíkovci, Melicherovci a viacerí z rodiny Gillan, Ruža, Šuhajík, Tichý a iní. Z hrebenárskych rodín to boli Hanzlíkovci, Riečanskí, Schleimerovci, Zvolenskovci, Mendovci a iní.

Z rodín klobučníkov sa vo viacerých generáciách objavujú mená ako Matušovic, Tvrdoň, Klimo, Mala, Uličný, Danko, Kolár, Šrőtter, Zuznay, v nožiarskom remesle mená Bečko, Bukovský, Gillan, Mucha a Greško, u zámočníkov mená Zobčiak, Gálik, Macko, u garbiarov mená Kožehuba, Hrúz, Petrikovič, Koppa a u obuvníkov mená Kožehuba, Hrúz, Sekuris, Kubiš a Hulej.

Za prachárske rodiny môžeme považovať Turzovcov, Petrikovičovcov, Klimovcov, Holešovcov a Krušpánovcov. Čižmárskemu remeslu sa venovali rodiny Korbélyovcov, Krškovcov, Kostolných a Gažovcov.

Významné osobnosti pôsobiace alebo narodené v Radvani

Slovenský národovec, evanjelický kňaz, básnik Andrej Sládkovič autor Maríny a Detvana. Evanjelický farár a spisovateľ Daniel Sinapius Horčička, ktorý už v roku 1678 napísal slovensko-latinský slovník pre Jána Radvanského, aby naďalej používal krásny slovenský jazyk. Majiteľ reštaurácie v Budapešti a rodák z Radvane Ján Babilon napísal prvú kuchársku knihu v slovenskom jazyku v roku 1870.

Slovenský herec Juraj Sarvaš, architekt Igor Thurzo, národopisárka Daniela Hroncová rodená Faklová, humorista Ján Snopko, riaditeľ festivalu humoru a satiry Kremnické gagy Ján Fakla,  či bábkoherec Michal Anderle, Bohuslav Anderle, Anton Anderle. Ďalej slovenský starosta Banskej Bystrice a mecén študentov Andrej Hanzlík, herečka a trojnásobná majsterka Slovenska v tenise Mária Markovičová, slovenský námorný kapitán Július Thurzo, Ing. Milan Zajac a množstvo ďalších osobností slovenského spoločenského života pochádzalo a pochádza z Radvane.

Zľava Vladimír Sklenka, Anton Radvanský a Mária Reháková

Ich kompletný výpočet by zabral obrovské množstvo. Radvaň nepretržite propaguje v médiách rodáčka Mária Reháková, ktorá vytvorila aj celoslovenskú súťaž Návraty poézie o cenu Andreja Sládkoviča, či Slovenský deň kroja.

Mestečko Radvaň malo aj vynikajúcu školu, v ktorej tradícii v súčasnosti pokračuje Základná škola s materskou školou Radvanská 1. Pôsobí tu aj aktívna občianska rada. Tradíciu udržuje aj evanjelická fara na čele s pánom farárom Michalom Zajdenom a katolícka fara na Hôrke

Dôležité je, že Radvančania nikdy nezabudli a nezabúdajú na svoju Radvaň. Dnes oni a ich potomkovia žijú po celej Banskej Bystrici a na rôznych miestach Slovenska.

Juraj Sarvaš