Ľubomír Motyčka: Keď už nie je do smiechu

Blog
1 /

Na Kréte mi urobili test. Som zdravý, nemám covid. Denne som bol na plážach či pri pamiatkach a počúval slovenčinu, ruštinu angličtinu, poľštinu, ruštinu i gréčtinu.

Niektorí dovolenkári boli čierni ako smola, iní bieli alebo len tak grécky tmavší. Všetko jedno. Na Kréte chýbali politici, nikto tam asi nesledoval televíziu, nepočúval plamenné prejavy. Rusi tu nevylievali žiadny novičok a o čiernych dovolenkároch vlastne ani neviem, akého boli náboženstva. Koho by to zaujímalo tam, kde nie je politika?

Prísne kontroly pri vstupe na ostrov, to áno. Sám som bol testovaný a som rád, že som si zo Slovenska nič nepriniesol. Ostrov je hrdý na nízke čísla. Zajtra napíšem prvú takú všeobecnú reportáž. Načrtnem o čom budem postupne písať.

Mal som dobrú náladu. Pozeral som sa po letisku, ktoré je určite menšie ako bratislavské, no ľudí na ňom je tri – štyrikrát viac. Lietadlá pristávajú, odlietajú a ja vidím Moskvu, Mníchov, Paríž…a aj čosi neznáme a exotické.

Z reproduktora sa ozvalo posledné upozornenie pre nejakého Igora, aby urýchlene nastúpil do lietadla smer Štuttgart. Aj som sa na chvíľku normálne potešil…

I keď prečo? Kréta ostala zelená. Je zelenšia ako Slovensko. Čoho sa mám báť?  Lenže aktívna blbosť existuje. Niektorí zamestnávatelia nad rámec zákona dokonca požadujú nie 10 –  dňovú, ale dvojtýždňovú osobnú karanténu vo vzťahu k rodine po návrate aj zo zelených krajín. A možno si ma dohľadajú hygienici.

Ako poslanec môžem chodiť na rokovania, len sa nesmiem stretnúť s vnučkou a vnukom. Lebo zamestnávatelia ich rodičov robia nadprácu. A ešte aby som mal strach, že im poškodím tým, keď to napíšem.

Strach a podozrievanie. Prerastá už nielen svetom politiky, ale aj rodinami. Tak málo stačilo, aby strach o prácu pripravil postupne o rozum všetkých a aby mocneli mafiáni, intrigáni a podvodníci. No ja sa nevzdám, aj toto prebolí. Radšej písať o Kréte ako o duši.

No, treba sa premôcť. Vybral som aj fotku z pláže WAI, moju obľúbenú tému pekné kozy a more – čo viac my chlapi môžeme chcieť?

V lietadle som si odfotil aj kontaktný dotazník, aby sa o mne vedelo, keby niečo. Najviac sa mi páčila otázka, či som muž alebo žena. Neviem, čo všetko za týždeň udialo, ale možno už máme osobitne mužský a ženský covid. Idem domov…

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné

Ľubomír Motyčka