Jar nás víta aj jednou nepríjemnou zmenou. Zo soboty na nedeľu 28.marca sa ručičky hodiniek posunú z 2:00 na 3:00 hodín.  To znamená, že sa vyspíme o hodinu menej. Na zimný čas sa vrátime až 31.októbra.

Letný čas je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu. Cieľom letného času je úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Dôvodom je, že väčšina ľudí je aktívnejších večer (po západe slnka) ako ráno (pred východom slnka).

Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. Nechcel však zaviesť skutočnú zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. V praxi bol letný čas prvý krát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách.

Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami už v 40-tych rokoch, každoročný letný čas bol však zavedený až v roku 1979. Po niekoľkých rokoch sa ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend (v noci zo soboty na nedeľu) a končí posledný septembrový víkend. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas je platný dlhšiu dobu počas roka ako pásmový.

Letný čas má mnohé klady aj zápory. Najväčším argumentom pre bolo väčšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie je už zanedbateľné. Napríklad prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5% spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu. Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí.

V každom prípade nám nezostáva nič iné, ako sa prispôsobiť tejto zmene. Ešte šťastie, že je to v nedeľu, takže do pondelka si môžeme ako tak nastaviť svoje biorytmy.